BULHARSKO
počet obyvateľov : 8,98 milió
na
priemerná hustota : 81 obyvateľov / km2
PRÍRODNÉ PODMIENKY
- Bulharsko sa rozprestiera na severovýchode Balkánskeho polostrova
- prirodzená hranica s Čiernym morom
- na východe a na severe tvorí
hranicu s Rumunskom rieka Dunaj, ktorá spája Bulharsko so všetkými podunajskými štátmi a po Čiernom mori s d
alšími krajinami
- západná hranica - s Juhosláviou
- prevažná časť južnej hranice - s Gréckom a Tureckom - je hornatá, prerezávaná údoliami riek Marica, Tundža a Struma
- administratívne sa člení na 28 okresov
POVRCH
územia ležia pod 500 m.n.m. a 1/3 pokrývajú pohoria ( 13 %
je nad 1000 m.n.m. )
stredom Bulharska prechádza pohorie Stará Planina ( Balkán )
- rozdeľuje ho na 2 prírodné odlišné celky, severný a južný
severnú časť tvorí Podunajská rovina
južne od pohoria Balkán je pás podalbánskych kotlín
Hornotrácka nížina - pozdĺž riek Marica a Tundža
PODNEBIE
- prechod medzi kontinentálnym a stredomorským podnebím
- na severe je krajina otvorená, prevláda kontinentálny ráz podnebia
- prevaha západných vetrov ( od Atlantického oceánu )
riečna sieť je pomerne hustá, krátke rieky majú vzhľadom na podnebie nestály stav vody
najvýznamnejšia rieka - Dunaj ( 472 km )
- väčšie prítoky sú Lom, Vit, Iska
r a Jantra
tretina územia je odvodňovaná riekou Marica do Egejského mora
NERASTNÉ BOHATSTVO
Bulharsko nie je krajina veľmi bohatá na nerastné suroviny, hlavne palivovo-energetické
vyniká bohatstvom olovnatozinkových rúd, ktoré sa ťažia v Kardžali a Zlatograde
zásoby medenej rudy sú značné - v Medete a Zlatici
polymetalické rudy - Panagjurište
vo východných Rodopách sa okrem olovnatozinkových rúd vyskytuje chró
mová a strieborná ruda ( Zlatograd )
železná ruda - pohorie Stará Planina, pri meste Kremíkovci
kvalitný magnezit - pri Čiprovci ( 55-65 %
železa )
, magnetitové pásky - morské pobrežie pri Burgase ( 60 %
železa )
palivovo-energetické zdroje sú nedostatočné
hnedouhoľné panvy v Perniku, Bobov Dole a Blagoevgrade
lignit - povodie rieky Marice, pri meste Dimitrovgrad
málo čierneho uhlia je medzi mestami Sliven a Gabrovo
malé náleziská ropy - dolný tok rieky Ogosty, Dunajská rovina, pobrežie Čierneho mora pri meste Šabla
zásoby fluoritu, sádrovca, kamennej soli, kaolínu, tehliarskych hlín a stavebného kameňa
čisté vápenca - západ Dunajskej roviny, v oblasti Plevenu a Ruse
soľ - získava sa vyluhovaním soľného ložiska v Provadiji pri Varne a odparovaním morskej vody v Pomorie
OBYVATEĽSTVO
národnostne jednotná krajiny, 88 %
tvoria Bulhari
národnostné skupiny - Turci, Romovia, Macedó
nci, Arméni a Gréci
úradný jazyk je bulharský
priemerná hustota obyvateľstva je 81 obyvateľov na km2
vysoké tempo urbanizácie - v mestách žije 65,5 %
obyvateľstva
industrializácia krajiny - výstavba nových sídiel mestského typu obsluhujúce ťažobný priemysel ( Bobov Dol, Rudozem )
, nové priemyselné závody ( Kozloduj, Devnja )
a nové dopravné trasy
hlavné mesto je Sofia ( 1,1 mil. obyvateľov )
v Bulharsku je 9 veľkých a vyše 200 stredných a menších miest
k najväčším sídelným aglomeráciám patrí Sofia, Plovdiv, Varna, Ruse, Burgas, Stará Zagora, Pleven a Sliven ( žije v nich vyše 40 %
mestského obyvateľstva )
budovanie aglomerácií ( Sofijsko-Pernická, Varno-Devnjajská )
HOSPODÁRSTVO
Energetický priemysel
rozvoj priemyslu si vyžaduje rast energetiky
podiel hydroelektrární na celkovej výrobe elektrickej energie je iba 1/10
priemysel zmenil svoju odvetvovú štruktúru v prospech strojárstva, chemického a metalurgického priemyslu ( 40 %
priemyselnej produkcie )
na úkor potravinárstva a textilného priemyslu
veľa nových priemyselných centier, uzlov a oblastí
presun ťažiska bulharskej ekonomiky na východ krajiny
Strojársky priemysel
na priemyselnej výrobe sa podieľa 23 %
orientácia na výrobky nenáročné na kovy, ako je výpočtová technika, elektronika a akumulátorové vozíky
rozvinuté sú aj odbory dodávajúce zariadenia pre poľnohospodárstvo, potravinársky priemysel, lodiarstvo a iné
prechod od výroby jednotlivých strojov a agregátov k výrobe kompletných a automatizačných zariadení a technologických liniek
Hutnícky priemysel
hutníctvo železa pracuje prevažne na dovezenej surovine hlavne z Ruska
farebná metalurgia má značný význam
rozšírila sa výroba medi, olova a zinku v produkcii ktorých patrí Bulharsko v prepočte na 1 obyvateľa na jedno s popredných miest v Euró
pe
rýchlo sa rozvíjal elektrometalurgický priemysel
Chemický priemysel
- najrýchlejšie tempo rastu
budovanie hlavne na dovážaných surovinách z Ruska
veľké petrochemické komplexy pri Burgase
rozširuje sa výroba chemických vlákien, plastických hmôt, syntetických živíc, priemyselných hnojív, lakov a farbív
rozvoj farmaceutického priemyslu
závody v mestách Burgas, Devnja, Pleven, Vidin, Svišťov a Ruse - podieľajú sa takmer 60 %
na chemickej výrobe
Potravinársky priemysel
- spracovanie tabaku, konzervárenský priemysel, vinohradníctvo a výroba rastlinných olejov
na celkovej priemyselnej produkcii sa podieľa 22,5 %
Poľnohospodárstvo
priaznivé pôdne a klimatické podmienky najmä v Hornotráckej nížine a na Severobulharskej tabuli - predpoklady pre intenzívny rozvoj poľnohospodárstva
rastlinná výroba - základ tvorí obilinárstvo - pestovanie pšenice a kukurice
Podunajská rovina je obilnicou Bulharska - osevné plochy slnečnice a cukrovej repy
Hornotrácka nížina - vinohradníctvo, sadovníctvo, pestovanie zeleniny a tabaku, slnečnice a bavlníku
úpätie Starej Planiny - pestovanie ruží na výrobu ružového oleja a iné aromatické rastliny
živočíšna výroba - extenzívny chov oviec a hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny, oviec a kôz
rastlinná výroba prevyšuje živočíšnu produkciu
Doprava
železničná doprava 60 %
, automobilová 32 %
cestná doprava je rozšírená po celom území
hustú cestnú sieť má Podunajská rovina, Černomorské pobrežie a vnútrozemie
diaľničné ťahy vedúce k moru, pobrežné cestné systémy v strediskách cestovného ruchu
vybudovanie mostu cez Dunaj v Ruse - Bulharsko sa napojilo na železničnú sieť Rumunska a na ostatné štáty východnej Euró
py
význam vodnej ( riečnej a námornej )
dopravy rastie
riečna doprava - význam rieky Dunaj
najväčšie nákladne prístavy na Dunaji sú Ruse a Lom, v menšom rozsahu sa využívajú prístavy Vidin a Svišťov - preprava rúd, ropy, ropných produktov, stavebnín, obilia a potravín
na Čiernomorskom pobreží má 13 prístavov
prístavy Burgas a Varna sú východiskovými bodmi väčšiny líniových spojení
letecká doprava - medzinárodné letiská sú v Sofii (má priame letecké spojenie s vyše 30-timi štátmi)
, vo Varne a Burgase
d
alšie letiská sú v Plovdive, Chaskove, Ruse, Gornej Orjachovici, Starej Zagore, Targovišti, Silistri a Kardžali
terajšia letecká spoločnosť je BALKAN
REGIONÁLNE ŠTRUKTÚRY
hlavná oblasť zahŕňa 3 priemyselné komplexy :
- Sofijsko-Pernický
- Západomarický
- Východomarický
táto oblasť produkuje vyše 2/3 priemyselnej a 2/5 poľnohospodárskej výroby
rozlišujeme 3 makroregió
ny ( oblasti )
:
- juhozápadnú
južnú
severnú
Juhozápadný makroregió
n
oblasť - pohoria Rila a Rodopy - národohospodársky a rekreačný význam Bulharska
ani rozlohou ( necelá 1/5 územia )
ani počtom obyvateľstva ( 1/4 z celkového počtu )
to nie je veľká oblasť
nachádza sa tu najväčší priemyselný uzol Bulharska ( Sofijsko-Pernický )
hnedé uhlie - Pernická a Bobodolská panva
juhozápadný makroregió
n je oblasť bohatá na olovnatozinkové rudy, drevo a minerálne vody
získava sa z nej takmer celá produkcia železa, ocele a valcovaného materiálu v metalurgických kombinátoch v Kremikovci a v Perniku, značný podiel medi z Medeku a zo Zlatice
vyskoým podielom je tu zastúpená strojárska výroba a výroba celulózy a papiera
centrom oblasti je hlavné mesto Sofia - kultúrno-politické, vedecké, dopravné a priemyselné centrum, chemický, potravinársky a textilný priemysel
Pernik - hutníctvo a metalurgický priemysel, ťažké strojárstvo tu má najväčšie závody
rekreačno-turistický potenciál územia
Južná obla
sť
zásoby farebných kovov - olovo, zinok (Rudozem, Zlatovgrad), ťažba lignitu (v okolí Dimitrovgradu), bohaté zásoby vodnej energie na rieke Marici ( vodné kaskády )
pestovanie obilnín, bavlníka, tabaku, ovocia a zeleniny - Hornotrácka nížina
reťaz kotlín medzi Strednou Gorou a Starou Planinou - pestovanie ruží a iných vonných rastlín
odvetvia ťažkého a ľahkého priemyslu
poľnohospodárstvo ( 45 % ) - poskytovanie surovín pre ľahký a potravinársky priemysel
Plovdiv - konzervársky a tabakový priemysel
strojársky priemysel - výroba elektromotorov, zdvíhacích a dopravných zariadení, kancelárskych strojov
textilný a obuvnícky priemysel, chemický priemysel s výrobou éterických olejov a parfumérie
rieka Marica - energetický komplex Marica
Dimitrovgrad - chemický kombinát ( vyrába dusíkaté hnojivá, čpavok, kyselinu sírovú a dusičnú
veľký textilný závod je v Slivene a Jambole ( obe mestá majú zastúpený aj strojársky a potravinársky priemysel )
závod farebnej metalurgie - mesto Kardžali
morskou bránou v tejto oblasti je prístav Burgas - dovoz ropy z Ruska - vznik energochemického komplexu ( výroba syntetického kaučuku z umelých vlákien )
strojársky priemysel - výroba vagónov, potravinársky priemysel - výroba rybacích konzerv a rastlinných olejov
Sever
- bohatstvo tohoto regiónu tvoria úrodné pôdy
severné predhorie Starej Planiny - pestovanie viniča a ovocia
poľnohospodárstvo - pestovanie pšenice ( 75 % ), cukrovej repy, slnečnice ( 80 % ), viniča ( 60 % )
rozšírená je aj živočíšna výroba
rozvoj potravinárskeho priemyslu
NERASTNÉ BOHATSTVO
zásoby čierneho uhlia u Tolbuchinu, zásoby solí u Devnje
štruktúra priemyslu je ovplyvnená dovozom surovín - rúd, uhlia, ropy, dreva atď.
najväčším priemyselným centrom je prístav a kúpeľné stredisko na pobreží Čierneho mora - Varna - strojársky priemysel ( stavba lodí ), výroba motorov a textilný priemysel
významné strojárske centrum výrobou riečnych lodí a poľnohospodárskych strojov je prístav Ruse na Dunaji
výroba nákladných automobilov je v Šumeni
veľký chemický kombinát s výrobou kalcinovanej sódy a hnojív, výroba cementu je v Devnje
výroba umelých vlákien -vo Svišťove - je tu aj elektráreň, ktorá pracuje na báze dovážaného uhlia
atómová elektráreň - v Kozloduj
Pleven - typické centrum potravinárskeho priemyslu, ťažké strojárstvo a menšia rafinéria - spracúva dovážanú ropu
významné mestá - Vidin, Vraca, Gorna Orjachovica, Gabrovo a Silistra s veľkým závodom na výrobu celulózy a spracovaním dreva