Medzinárodný obchod
Obsah
1. Úvod
1.1 Skratky
1.1.1 V texte
1.1.2 Špeciálne
1.2 Obsahové okruhy
2. Zaujímavosti
2.1 Výhody a nevýhody vstupu Slovenska do EU
2.2 Vstup SR do NATO
2.3 Moskva a Financial Times
2.4 Vstup SR do EU (II.)
2.5 Rôzne
3. Medzinárodné podnikanie
3.1 Štát a firmy
3.2 Svetové hospodárstvo
3.3 Systémové poňatie svetového hospodárstva
3.4 Ekonomické komplexy
3.4.1 Prírodné podmienky
3.4.2 Ekonomické podmienky
3.4.3 Relatívna otvorenosť
3.4.4 Ekonomická úroveň
3.4.5 Štátna forma
3.4.6 Relatívna ekonomická samostatnosť
3.4.7 Postavenie vo svetovom hospodárstve
3.4.8 Ekonomický rozmer
4. Cena v medzinárodnom obchode
4.1 Výmenné relácie
4.2 Bariéry exportu
4.3 Cenové nožnice
4.4 Cena
4.5 Náklady
5. Pohyb peňazí a tok kapitálu u nás a vo svete
5.1 Vývoj menových sústav po vznik medzinárodného menového systému
5.2 7 základných tendencií od 70tych po 90te roky
5.3 Medzinárodné
vzťahy5.4 Medzinárodný platobný styk
5.4.1 Národné meny
5.4.1.1 Vymeniteľnosť národných mien
5.5 Regulácia menových vzťahov
5.5.1 Platobné dohody
5.5.1.1 Clearing
5.6 Spôsoby a formy medzinárodného platobného styku
5.6.1 Priame úhrady
5.6.2 Šek
5.6.3 Zmenka
5.6.4 Dokumentárne inkaso
5.6.5 Dokumentárny akreditív
5.7 Financovanie medzinárodného podnikania
6. Strategické ekonomické záujmy
6.1 Kroky tvorby strategických ekonomických plánov
Úvod Skratky
V texte
??
Neistá/chýbajúca informácia (často napríklad meno)Ek
EkonomikaEX Ekonomický komplex
MN Medzinárodný
SH Svetové hospodárstvo
U:
Poznámka prednášajúceho (či už viac či menej k téme, ak môže byť zaujímavá)
Zaujímavosti
Sú väčšinou uvádzané na začiatku prednášky a týkajú sa momentálnej situácie. Vo väčšine prípadov predstavujú názory prednášajúceho, preto tu ”U:” vôbec neuvádzam.
Výhody a nevýhody vstupu Slovenska do EU
Podľa prieskumu agentúry
Focus 58% nie je proti vstupu alebo s ním súhlasí. To je dobre, ale keby vedeli, čo všetko je s tým spojené, asi by si to ešte rozmysleli. Vstup do EU je správny, ale treba poznať výhody a nevýhody - výhod je viac.
Výhody:
Nevýhody:
Hlavnou zložkou prípravy na vstup sú firmy
- tie treba pripraviť na konkurenčný boj. Je náročné získať výhody a vyhnúť sa nevýhodám (ako je to len možné).Vstup SR do NATO
Keep smiling je maska.
Ak sa neratifikuje zmluva o odzbrojení, začne znovu
studená vojna, ak už nezačala. Studená vojna znamená hlavne ekonomické záujmy. Minulý rok sa zvýšil obchod so zbraňami o 15%. Služby iba o 9!
Návšteva prezidenta v Bruseli: snaha
dostať sa do NATO. Načo tam vlastne chceme ísť? Dozvedel som sa to až v zahraničných časopisoch - budú sa prezbrojovať armády, aj SR by to v prípade členstva stálo 200-300 mld. Opäť Ek záujmy - zbrojný priemysel, ktorý by to robil by určite nebol náš, ale zahraničný. Druhý dôvod - záujmy veľmoci, ktorá chce byť a naďalej dominantná v Európe - USA. Nám to neprinesie nič, rovnako ako Varšavská zmluva. Ekonomicky nevidím pre nás nijakú výhodu.
Vždy treba rozmýšľať,
všade sú záujmy a hlavne ekonomické (podľa Financial Times bola najväčšia lúpež 20. storočia privatizácia v strednej Európe). Využitie našej geopolitickej a geoekonomickej polohy znamená, že nebudeme liezť ani na východ ani na západ. Budeme neutrálny politicky aj vojensky. Ek neutrálny ale nemôžeme byť - musíme ísť do európskych štruktúr, problém sú len podmienky nášho vstupu.
Moskva
- ministerstvo obrany oznámilo, že odmieta zmluvu (SALT2) o znížení počtu strategických zbraní. USA ju už ratifikovalo. Vyzerá o, že nové kolo zbrojenia je pred nami - USA zbrojilo vždy a po 1989 ešte zvýšilo zbrojenie. Po druhej svetovej vojne boli USA najmocnejším a najbohatším štátom na svete. Mali monopol na atómové zbrane. (Hirošima a Nagasaki = zločiny proti ľudskosti - celú vojnu ich nebombardovali napriek tomu, že tam boli vojenské sklady - všetky ostatné mestá áno - nechávali si ich ako pokusné myši až na koniec). Zvykli si na moc. Počas studenej vojny padlo minimálne 100 miliónov ľudí. Američania v Kórei vyskúšali bakteriologické, vo Vietname chemické zbrane. Ruský postup je reakciou na rozširovanie NATO do východnej Európy. S rastom zbrojenia rastú ceny všetkého. SR má ešte zastaralú techniku, preto zrejme budeme musieť zbrojiť a pravdepodobne dovážať. Američania chcú byť všade na svete, chcú byť stále rozhodujúcou veľmocou a nie je to len velikášstvo (i keď aj to je silné), ale hlavne ekonomické záujmy. Hovoria tomu, že im ide o demokraciu. V pozadí sú dlhodobé strategické ekonomické záujmy. Marshallov plán: pomoc západnej Európe, ale aj strednej, kde už mal ale moc Stalin.
Príloha o SR vo Financial Times
: Máme negatívny stav zahraničného obchodu. Cudzí kapitál nejde do výroby, ale obsadzuje našu distribučnú sieť, čim sa vytláčajú našich výrobcov. Prečo strácame v exporte? Ek má určitý exportný potenciál, ktorý je daný silou firiem, do ktorých sa ale prakticky neinvestuje. Bohatstvo národa spočíva vo výrobe, nie len na obchode (povedal už Adam Smith). Náš trh je deformovaný - monopolizovaný. Článok podáva dobrý obraz, veľmi odporúčam každému si ho prečítať, ale nehovorí nič nové, nič čo by sme už nevedeli.
Prejav prezidenta - nesúhlasím, aj keď som za vstup. Vstup nie je politická móda, ale
strategické rozhodnutie, treba zvážiť pre a proti. Len za určitých podmienok. Nelezme análne.
Poľnohospodárstvo
: naše je minimálne tak kvalitné ako západné, ak nie kvalitnejšie. Máme dobrú pôdu aj vzdelaných ľudí, agrotechnikov. Dokážeme vyrábať oveľa lacnejšie, tak prečo dokonca dovážame? Dovážať treba to, čo vyrábame drahšie, ako to môžeme kúpiť. Komisár EU pre poľnohospodárstvo: EU sa bojí poľnohospodárskej konkurencie krajín z východu. Taktiež sa boja farmári v západnej Európy. Prečo:
Chceme ísť späť na ruský trh - neboli sme tam 7 rokov, ale opustenie trhu aj na mesiac je už vrcholne nebezpečné. Nie je to ako neísť do kostola 7 rokov a potom tam ísť znovu. SR = Absurdistan.
Rozprávanie o makroekonomických ukazovateľoch je možno pekné - síce naozaj rastú (a z toho sa tešme, že to je vôbec tak), ale
komparatívne slovenská ekonomika upadá.
Teraz nemyslite na žiadny antisemitizmus, nič také, ja mám rád aj židov, má medzi nimi priateľov. Ale sme ekonómovia a nenechávame sa oblbovať - pravdou je, že
sionizmus je jedna z najväčších lobbystických síl na svete; je otázne či USA viac ovplyvňuje Izrael alebo naopak.Medzinárodné podnikanie
Štát a firmy
Ekonomika nie je neorganizovaná, všetko má svoje pravidlá. Piliermi svetovej ekonomike sú jedine firmy, nie štáty. Na druhej strane sú zásahy štátu potrebné.
Každý štát chráni a pomáha vlastným firmám (národným) vo všetkých oblastiach. Obchodujú/rozhodujú a zamestnávajú FIRMY. Len firmy sa vyvíjajú, pracujú a krachujú, nie ministerstvá. Veľkú pomoc dostávajú v podobe informácií - diplomacia robí nielen špionáž vládnu, ale aj ekonomickú. Vedecko-technickú špionáž robia prevažne firmy samotné. Jeden z faktorov pri medzinárodnom obchode je práve pomoc štátu a štátnych organizácií.
Slovenské firmy sú handicapované aj tým, že dostávajú oveľa menšiu pomoc od štátu.
Štátu ide o blahobyt, ak prosperujú firmy, bude aj štát z toho profitovať (zamestnanosť, dane, a i.). Na MN trhoch už neexistuje čistá voľná konkurencia, stále sa do nich zasahuje. Narúša sa cenový systém, ktorý je základným parametrom pre firmy. Slobodný trh je taký, kde fakticky neexistujú žiadne zábrany vstupu naň, teda domáci výrobcovia nesmú byť zvýhodňovaní, a (za druhé) nikto z účastníkov nie je v situácií, že by mal vážnejší vplyv na ceny. Dnes už neexistuje, sú len rôzne stupne liberalizácie. V MN obchode neexistujú priateľstvá ani spolupráca, všetci sú konkurenti. Za všetkým treba vidieť zisky a zamestnanosť. Napr. ak odbory začnú tlačiť na politikov, aby zabezpečili domáce firmy, tí sa ”vykašľú” sa na medzinárodnú konkurenciu. Naše firmy nie sú podporované, sú naivné a málo dravé. SR začína prehrávať aj na domácom trhu (minerálne vody).
Prostredia:
Všetko je zarámované svetovým hospodárskym prostredím. Svetová ekonomika (international economics) je samostatná vedecká disciplína, predmet, skúmajúca svetové hospodárstvo. Skúma medzinárodné ekonomické vzťahy, vývojové tendencie, prognózuje a fundamentálne skúma globálne problémy = emergentná vlastnosť svetového hospodárstva, t.j. vlastnosť, ktorá z neho vyplýva, problémy boli ”porodené” SH, tri z nich majú vyslovene ekonomický pôvod:
Existujú rôzne poňatia svetového hospodárstva:
Každý z týchto druhov má svoje
Systémové poňatie svetového hospodárstva
SH je systém tvorený funkciou, f(EK, MEV, PaPV, IP):
SH je celosvetový organizmus/systém, tvorený EK, MEV, PaPV, IP.
Ak je SH systém, musí mať nejaké prvky a vzťahmi medzi nimi. Základným prvkom SH sú
ekonomické komplexy.
Zložitosť tohto systému = n*(n-1)
, kde n je počet základných väzieb systému. SH je systém tvorený Ek komplexmi a vzťahmi medzi nimi. SH patrí do najvyššej triedy zložitosti (trieda 7, patrí tam už iba vesmír a ľudský mozog).
Podľa väčšiny súčasných ekonómov je SH jednoznačne aj
politický systém, politické rozhodnutia ho ovplyvňujú veľmi výrazne.Ekonomické komplexy
Nie sú to štáty ani národné ekonomiky
. Každý jeden má 8 základných znakov, väzby medzi ktorými ho vytvárajú:
Medzi nimi sú intrakomplexné/vnútorné väzby. Nie je to národná Ek, lebo má štátnu formu. Sú základným prvkom, základným subjektom SH. Ekonomika a štát nemôžu existovať jeden bez druhého - navzájom od seba závisia. Subjekty vo SH = všetky firmy, ktoré sa zúčastňujú MN Ek vzťahov. Transnacionalita = proces, po skončení ktorého budú transnárodné korporácie silnejšie ako štáty. Firmy nie sú EX, t.j. ani subjektami SH. Väzby medzi znakmi EX sú intrakomplexné, medzi EX navzájom sú interkomplexné. (U: západ zobral z východu len 2 veci: 1. RVHP - pokus o integráciu, ale skrachoval, na čo bolo veľa dôvodov (Napoleonovo pravidlo = po vyhranej bitke, keď ale stratil veľa vojakov sa pýtal svojho generála: ”Prečo ste nestrieľali?” ”Mal som na to 8 dôvodov.” ”Povedz mi len ten hlavný!” ”Nemal som pušný prach.”, na čo Napoleon povedal: ”Ostatné ma už nezaujímajú.”), autor chcel dynamizovať princíp komparatívnych výhod - ale ich autorom je Ricardo = buržoázny ekonóm a navyše vychádzal z existencie trhu a trhových integračných podmienky, čo v Moskve prehliadli - to mu nemohlo prejsť, 2. Pražský ekonóm Jozef Tauchman - jeho skupina písala do Pražských Ek listov - teória EX)
Je nesprávne analyzovať Ek iba vnútorne, treba ju chápať v MN kontexte. EX má tri hlavné súčasti
:(v zátvorke sú uvedené základné znaky, ktoré z nich vyplývajú)
|
1. Výrobná štruktúra |
a) Prírodné podmienky (1) |
|
|
b) Ekonomické podmienky (2) |
|||
|
2. Relatívna otvorenosť/uzavretosť (3) |
a) Jej stupeň |
||
|
b) Jej tvar/štruktúra |
|||
|
3. Ekonomická úrov eň (4)(Funkčný znak, má aktívne funkcie, vplýva významne na ostatné znaky) |
|||
|
1. Relatívna Ek samostatnosť (6) |
||
|
Ekonomický rozmer (8)(Spája všetko, ako súhrnná veličina sily EX) |
|||
|
1. Formálne/Politicko-právne |
||
|
2. Materiálne/Ekonomické |
|||
Podľa vzorca zložitosti n(n-1) je tam
56 vzájomných väzieb.
sú
podmienky dané nezávisle od človeka prírodou - človek na to nemá žiaden vplyv.
Základné príklady - závisí od ich
kvality a rozloženia:
Transformačná Ek (často nemá dobré prírodné podmienky) má veľký vstup surovín/polotovarov
, spracuje ich a výrobky exportuje. ČSSR bolo takou Ek v RVHP. Dnes je také napr. Japonsko, ktoré na rozdiel od ČSSR vstupy využíva efektívne, čo je v dnešnej dobe v konkurencii nutné.
Niekedy je aj
zle mať ich bohaté prírodné podmienky - budú vás chcieť využiť, toto často spôsobuje aj vojny.
Ceny surovín z prírodných zdrojov dlhodobo rastú
pomalšie ako ceny hotových výrobkov. Dlhodobo nehrozí nedostatok prírodných zdrojov. Môžu mať ale veľký vplyv na Ek situáciu.Ekonomické podmienky
sú
dané činnosťou ľudí -sú podmienené a určované Ek záujmami ľudí. Každá krajina má vlastné.
Obsah:
Sú veľmi diferencované
, ináč by boli Ek podobné. Treba ich poznať pre vývoz kapitálu - využiť výhody v iných krajinách. MN obchod je realizovanie rozloženia výroby podľa podmienok EX. Cena, je základným faktorom Ek, dane sú základným nástrojom trhovej Ek.
Prírodné + Ek podmienky = tradičné chápanie EX
, iba tieto dve, niektorí dokonca iba ekonomické. Týmto ich teóriám ale chýbajú ostatné, najmä otvorenosť - platobná bilancia je len jej pasívny obraz k danému momentu. (U: Náš štatistický úrad: normálna odchýlka je ± 10%, u nás vyše 20).
(U: Vtip: V Sovietskom zväze za Brežneva chceli zistiť, ako dlho ešte budú budovať komunizmus. Poverili tým odborníkov, ktorí vypracovali program pre počítač - ten pracoval niekoľko dní až nakoniec vyhodil výsledok: ”200 metrov”. To nikto nedokázal pochopiť, mysleli si, že sa stala nejaká chyba a tak výpočet urobili nanovo - výsledok ale dostali ten istý. Keď to oznámili vedeniu, tí ich všetkých vyhádzali, zostavili nový tím a zadali im tú istú úlohu. Tento tím prepracoval a poupravoval celý program a spustil ho. Po pár dňoch sa objavil výsledok: ”202 metrov”.
To už bolo podozrivé - nikto si to nedokázal vysvetliť. Až nakoniec nejakého súdruha napadlo, aby hľadali odpoveď v Leninových spisoch. Hľadali, hľadali až ju naozaj našli. Lenin napísal: ”Každá úspešná päťročnica je krokom ku komunizmu.” A ak berieme, že krok má asi 80 cm ...)Relatívna otvorenosť
Neexistuje ani jedna skutočne
úplne uzavretá (otvorenosť = 0) ekonomika - to by bola tzv. autarkcia - sebestačnosť. To je feudálne myslenie = totálny Ek nacionalizmus - je to zbabelé a sprosté. Úplne otvorenú (otvorenosť = 1) (U: aj s pántmi) nemá taktiež nikto - neexistovali by nijaké Ek hranice, ale nemohol by existovať štát ani hospodárska politika - je to trend, ale nie roku 1996. Ek hranice sú predpokladom existencie štátov a ich národnej ekonomiky - Ek suverenity. Preto v praxi jedine relatívna otvorenosť.
Hovorí sa o stupni otvorenosti
, ukazovateľ = koľko % na GDP je zahraničný obchod - vyspelé 50 až 70. Čím je väčšia Ek, tým je menej otvorená, lebo má veľký vnútorný priestor, preto aj USA má len 30 až 40. Na druhej stane je tam veľká otvorenosť kapitálového pohybu = 80-85 a migrácia pracovných síl, pričom Angličania sú najväčší dovozcovia odbornej pracovnej sily. USD je najmocnejšia svetová mena - stojí na ňom celá svetová Ek, vďaka čomu môže byť USA najzadĺženejšou krajnou na svete. USD majú všetci, preto nikto nemá záujem otriasť jeho pozíciou. Štáty ako Belgicko, Luxembursko majú menší vnútorný priestor, preto sú viac závislí na zahraničnom obchode, preto sú otvorený až na vyše 80% .
Čím je Ek trhovo vyspelejšia, tým dosahuje väčšiu Ek úroveň
-dogma, vytvorená už Smithom, ale len za predpokladu, že je otvorená. Čím vyššia Ek úroveň tým otvorenejšia Ek a naopak. ALE: Zaostalé krajiny sú často otvorenejšie ako vyspelé, sú rovnako závislé na Ek otvorenosti ako vyspelé krajiny, lebo sú zaostalé a ich vnútorná Ek nedokáže zabezpečiť ani primárne potreby domácej Ek, často musia dovážať aj potraviny. Najviac sú ale závislí na svojej zadĺženosti, ktorú musia splácať - je to ako laso, ktorým si ich veritelia priťahujú, preto musia vyvážať - suroviny a polotovary. Tým vzniká deformácia Ek štruktúry, musia vyvážať predimenzovane + stále dovážajú, čím sa dostávajú do stále väčšej závislosti.
Záver:
Nerozhoduje stupeň otvorenosti, môže byť totiž vysoký aj pozitívny aj negatívny (vyjadrením vysokej aj nízkej Ek úrovne), rozhoduje štruktúra/tvar otvorenosti Ek, čiže ktoré konkrétne tovary vyváža a ktoré dováža. Nezáleží na obchodnej bilancii krajiny. (U: No a čo?) Ázijské tigre ju mali dlho pasívnu, mnohé vyspelé štáty ju majú doteraz, záleží od štruktúry. (U: SR má 8 miliárd pasívnu bilanciu v poľnohospodárstve. Dovážame mrkvu z Dánska! Na čo nám je mrkva z Dánska!? Veď práve v tomto máme komparatívnu výhodu! Dovážať treba to, v čom ju nemáme! Dovážajme lietajúce vložky - sorry, dámy, a drevené penisy z Thajska, ale nie mrkvu!) Z hľadiska nášho exportu sme zaostalá európska krajina. (U: Ja zdrhnem do Zimbabwe, keď sa tu už nebude dať.) Len pri určitej štruktúre otvorenosti sa dosahujú pozitívne efekty.
Čím viac je Ek otv
orená, tým viac je napojená na medzinárodnú Ek, tým viac sa zúčastňuje MN Ek vzťahov a tým viac je od nich závislejšia. (U: Momentálne sa máme lepšie, ako sa budeme v budúcnosti mať, keď na nás pritlačí trhová Ek.)
Hirschman: jeho index koncentrácie exportu
, určuje sa podľa tovarovej štruktúry. Nie je dobrý vysoký stupeň špecializácie (hodnota blízka 1), taká špecializácia je monokultúrna. Jej výsledkom je monokultúrna štruktúra domácej výroby - deformovaná vnútorná štruktúra, nie je schopná nič iné vyrábať. Je na nich fatálne závislá - od toho, o sa s tými tovarmi deje na svetových trhoch. Druhý extrém (0-0.1), teda takmer nijaká špecializácia (tam patrili socialistické Ek), nemožno udržať špičkovú výrobu je to dešpecializácia. Najlepšie je mať priemernú = 0.3-0.7, t.j. vyrábať niekoľko stoviek tovarov - tak to robia vyspelé krajiny.
sa môže chápať
štatisticky, ako pasívny prejav Ek (prevažujúce myslenie našich ekonómov). V teórii EX sa takto nechápe, nemeria sa, je to aktívny činiteľ - čim ju majú vyššiu, tým ju budú mať v budúcnosti ešte vyššiu (kto je bohatý, bude bohatší, kto je chudobný, bude ešte chudobnejší). Začarovaný kruh, slabé by ho museli pretrhnúť a zvýšiť Ek úroveň.
Treba ju brať relatívne voči ostatným krajinám - napr. v SR stúpa, ale oveľa pomalšie ako v okolitých krajinách. Najagregátnejší ukazovateľ je GDP na obyvateľa. Z našej situácie nemôžme obviniť západ, ale ba našu vlastnú neschopnosť. Ľudia sú rozbitý politikmi a zabúdajú na to, že musia makať spolu.
Jeden zo znakov Ek úrovne je
životná úroveň.
Ek úroveň má veľký vplyv, je to
aktívny faktor vývoja EX. Zobrazuje sa viacrozmerovo, napr. ako:
Pôvod Ek úrovne - nemožno vysvetliť že 75% má výrazne nižšiu úroveň ako zvyšných 25. Je to výsledkom (aj USA) vykorisťovania veľkej časti sveta. USA, Ang aj ostatní okrem iného zbohatli vďaka kolóniám. Taktiež socializmus podľa Marxa v praxi neexistoval - nikde nezodpovedal jeho definícií (Ek lepší ako kapitalizmus, spravodlivosť, vzťah k prírode). Pri vytváraní nového systému treba nechať to dobré z minulého - nedodržali to komunisti, ani tí v pozadí revolúcie 1989 (U: Študenti a ľudia na námestiach boli samozrejme iba nastrčené figúrky, skutočné dôvody sa týkali iba niekoľkých ľudí a boli hlavne ekonomické.)
Štátna forma
Ek a štát nemôžu navzájom bez seba existovať
. Štátna forma má obrovské vplyvy na EX. Nemožno podceňovať politické štruktúry, záujmy a moc v Ek. Demokracia nie je dobrá, ale zatiaľ je to najlepšie, čo existuje . Bez vnútropolitickej plurality systému nemôže existovať efektívna Ek. Demokratické podmienky sú nevyhnutné pre demokratické Ek rozhodovanie. V ”čistej” forme ale demokracia neexistuje nikde - aj na západe je Ek demokracia meraná peniazmi. Demokracia sa nedá nahradiť (viď komunistický pokus), možno ju iba zlepšiť, ale treba stavať na tom, čo bolo vyskúšané a funguje.
Vychádza zo štátnej formy. Miera samostatnosti závisí od:
Postavenie vo svetovom hospodárstve
??
Neznamená ekonomický priestor ale (Ek priestor =veľkosť štátu, rozloha, podnebie, prírodné podmienky, a i. - napr. Luxembursko verzus Rusko).
Ek rozmer = postavenie v SH. Ek rozmer je limitovaný priestorom na vlastnom území - práve preto vzniká MN obchod - už nemožno zväčšovať. Ek rozmer na vlastnom území, naráža na neuskutočniteľnú potrebu rozšíriť ekonomické priestor (U: Nafukujú balón, ktorý už ide prasknúť). Typickým príkladom je Japonsko. To je aj dôvodom európskej integrácie a je to taktiež jediným spôsobom, ako môže SR zlepšiť svoje postavenie. Avšak prvoradou našou úlohou je využiť vlastné Ek prostredie, lebo sme poddimenzovaný. Na rozširovanie Ek priestoru sa používajú:
Čím viac sa zlepší materiálne postavenie, o to rýchlejšie sa zlepší aj politicko-právne.
Cena v medzinárodnom obchode
Výmenné relácie
Exportné/importné ceny = výmenné relácie = TT = Terms of trade
= (index exportných cien) / (index importných cien)
Zásahy na udržiavanie obchodnej bilancie sú v rozpore s trhovou ekonomikou
. Problém je, že čistá trhová Ek už nikde neexistuje. Otázka je za aké ceny dovážame a za aké vyvážame. Na to slúžia TT, ktoré to ukazujú. Ek dosahuje pozitívne efekty len vtedy, ak exportné ceny rastú rýchlejšie ako importné ceny. V SR nie je ústav na analýzu zahraničného obchodu, Česi a západ ich majú. U nás (aj v Čechách) je v TT negatívny trend - v takom prípade je špeciálne nevýhodné snažiť sa o aktívnu obchodnú bilanciu. Musíme zvýšiť kvalitu exportu - učme sa od Dánov, Fínov, a i. - malé krajiny, ale vďaka vysokej špecializácií sú ekonomicky silný. (U: kekonóm - ekonóm, ktorý nemyslí trhovo.)
Ak chceme
udržať hodnotovú úroveň, možno len zarobiť = vyvážať. Nie je to ale také jednoduché, sú isté faktory, ktoré v tom bránia = bariéry, pričom tie hlavné sú:
Cenové nožnice
Price scissors
- cenové nožnice. Sú Ek, ktoré vyvážajú sofistikované tovary - veľký podiel duševnej práce, tým menej je tam materiálu, surovín a energie. Začína sa obchodovať čoraz viac s nehmotnými tovarmi = produktmi duševnej práce = technológie, patenty, licencie - ich ceny nezvratne a najrýchlejšie rastú.
Cenové nožnice znamenajú
, že krajiny vyvážajúce tovary dosahujú vyššie ceny ako tie, ktoré vyvážajú polotovary. - čokoľvek s menším stupňom finalizácie. Čo sa týka cien na svetových troch, tie rastú, ale dlhodobo rastú ceny výrobkov rýchlejšie, ako ceny polotovarov. Je to normálny objektívny vývoj, ktorému sa možno iba prispôsobiť. V SR je možné to dosiahnuť len štrukturálnymi zmenami.
Podľa ?? sú 3 úlohy zahraničného obchodu:
(Celú túto časť berte s rezervou, akosi totiž hovoril od veci - ak by niekto mal o tomto lepšie informácie, bol by som mu vďačný za ich poskytnutie - pozri Copyright :-)
Cena
Cena je
peňažné vyjadrenie hodnoty. Pri cenách v MN obchode treba brať do úvahy peniaze a najmä menový kurz. Náklady možno taktiež vyjadriť iba finančne. Cena v MN obchode je daná:
MC = f (N, D a P, iné faktory)
čiže
faktormi nákladov, dopytu a ponuky, iných faktorov. Iné faktory sú:
V porovnaní s prvými dvomi majú ale iné faktory veľmi slabý vplyv.
Marshall bol
najväčší ekonóm prvej polovice 19. storočia, priniesol dopyt a ponuku, zdynamizoval Ek teóriu, zaviedol čas, bol aj politický ekonóm, do teórie medzinárodného obchodu priniesol recipročné krivky dopytu a ponuky. Takmer všetci ostatní ekonómovia z neho vychádzajú. Definoval rovnovážne ceny v MN obchode ako priesečníky krivky dopytu a ponuky. Vraj nebral do úvahy náklady, s čím by už ale väčšina dnešných ekonómov nesúhlasila. Nie je to ale pravda - Marshall má náklady v ponuke. Rozlišuje podľa času:
Pred Marshallom bol Mill, ktorý prvý prišiel so zákonom vzájomného dopytu: krajina a firma, ktorá produkuje určité tovary v MN obchode, môže mať tým vyššie ceny, čím je väčší dopyt o nich. Na tú dobu to bolo prevratné. Z toho zároveň vyplýva, že treba produkovať o, o čo je n trhu záujem. Ponuka je veľmi široká kategória, obsahuje veľa položiek, vrátane nákladov. Na MN trhu sa nepredáva za národné náklady, tam sa objektivizuje - kto má nižšie náklady, ten má nižšiu cenu (abstrahované od monopolov). Čo sú to ale náklady?
Náklady
Smith a Ricardo náklady definovali ako pracovné náklady - náklady práce ako rozhodujúci výrobný faktor, z nich vychádzal Marx, ktorý na základe toho
vysvetlil nadhodnotu a vykorisťovanie.
Francúz Jean B. Say - teória troch výrobných faktorov. Náklady sú dané nákladmi práce, kapitálu a pôdy.
Už je zastaralá, dnes treba zarátať ešte
náklady na informácie. Vzdelanosť ide tiež do nákladov, dá sa zarátať o ceny práce. Ďalej sú to ekologické náklady (je otázne, či ich treba oddeliť - vedú sa o tom diskusie). Hovorí sa o ekologizácií nákladov.
Celá MN ekonomika stojí na princípe komparatívnych výhod, t.j. každá Ek dováža a vyváža to, kde dosahuje komparatívne nižšie náklady ako in krajiny. Na začiatku bola najvýznamnejšia položka práca, v čase rozvoja kapitalizmu kapitál, dnes sa ale postupne najvýznamnejšou stáva pôda. Cena pôdy pôjde hore a z toho porastú ceny hlavne potravín (U: V SR tak isto, bez ohľadu na vládu, a spolu s infláciou tu ešte bude veselo, preto apelujem na váš zdravý rozum, nebuďte sprostí Slováci a nešetrite, neukladajte do bánk, ale užívajte všetko). Ceny výrobných faktorov sú najdôležitejšie pre investorov aj výrobcov. Nerozvinuté krajiny s množstvom pôdy a surovín a lacnou pracovnou silou sa budú orientovať na polotovary a suroviny, naopak vyspelé krajiny s množstvom kapitálu sa budú orientovať na finálne výrobky. Každý tovar je rôzne náročný na výrobné faktory, a tie majú ešte podľa krajín rôzne ceny (Samuelson povedal, že MN obchod vyrovnáva ceny výrobných faktorov). V MN obchode migruje tak kapitál, ako aj pracovná sila. Jediné čo nemigruje je pôda.
(U: Istý francúzsky maliar - nepamätám sa na meno, i keď sa maľovaním zaoberám, aj aktívne - raz maľoval v prírode. V takom prípade sa okolo zvyknú zastavovať pionieri - dnes sa im tuším hovorí skauti - turisti a iní okoloidúci. Tak sa pri ňom pristavila jedna atraktívna mladá dáma, takže hneď prestal pracovať - vtedy sa to nedá, o tom by som vám mohol ešte veľa veselého rozprávať - a tá mu hovorí: ”Už vás tu chvíľu pozorujem a zistila som, že to maľovanie je v podstate úplne jednoduché - robíte len čiarky štetcom na papier.” On jej odpovedal: ”Milá dáma, pre toho, kto nevie maľovať, je to ľahké, ale pre toho, kto to vie, je to veľmi ťažká práca.” A tak je to aj s ekonómiou. Na prvý pohľad to vyzerá ľahučko, stačí si prečítať len názvy kapitol v uče
bnici a aj tak môžete spraviť skúšku, ale pre skutočného odborníka, človeka, čo sa s tým zaoberá, je to náročná práca, až umenie.)Pohyb peňazí a tok kapitálu u nás a vo svete
Vývoj menových sústav po vznik medzinárodného menového systému
Základné časti trhu podľa postupu vývoja (”reťazec”):
Menová sústava
vzniká vo väčšej miere až so vznikom kapitalizmu.
7 základných tendencií od 70tych po 90te roky
(U: My strácame čas pseudoproblémami a predvádzaním sa politikov. SR má tromfy:
Citát: Nám nepomôže apatia, porazenectvo, ale len práca na sebe, na svojom zdokonaľovaní a systematická práca pre budúcnosť.)
Medzinárodné vzťahy
SH je hospodárskou formou existencie ľudskej spoločnosti 19. storočia. Jeho sformovanie sa datuje do poslednej časti 18. storočia. V rámci svetového hospodárstva sú 4 základné druhy MN vzťahov:
V rámci týchto vzťahov figurujú
subjekty, medzi ktorými sa tieto vzťahy uskutočňujú, napr. podnikateľské subjekty. Donedávna bol názor, že sú jedinými subjektami. Kindlberger vypracoval názor, že existujú dve úrovne: firmy a EX. Tieto subjekty podnikajú aktivity, ktoré sú podstatou MN podnikania. MN podnikanie sú (definícia) ekonomické aktivity podnikateľských subjektov, ktoré sa realizujú, resp. pôsobia v MN až svetovom meradle s účasťou v MN obchode, pohyboch kapitálu a MN menovo-finančných operáciách. Je to široké a spletité centrum rôznych (napr. finančných) tokov, napr. exportné operácie, joint-venture, vnútrofiremný MN obchod (transnacionálne), MN kapitálové pohyby, MN bankovníctvo, MN transfer technológií. Všetky tieto MN Ek činnosti sa uskutočňujú v rámci mechanizmu svetových hospodárskych/obchodných vzťahov. Vzťahy sú ovplyvňované charakterom SH ako celku, ale aj rôznymi regionálnymi prvkami a ich špecifikami.Medzinárodný platobný styk
Pri
každej forme MN styku dochádza k vyrovnaniu záväzkov a pohľadávok, ktoré sa uskutočňuje rôznym spôsobom, prostriedkami a v rôznom rámci. Tieto rôzne formy sa označujú ako MN platobný styk.MN platobný styk predstavuje súhrn všetkých aktivít podnikateľských subjektov v súvislosti s finančnými operáciami.
MN platobný styk realizujú obchodné banky, ktoré sú v podstate základným subjektom MN obchodu.
Využívajú nasledovné prostriedky:
MN likvidita -
primeranosť platobných prostriedkov na vyrovnávanie pohľadávok v MN platobnom styku. Súčasťou MN likvidity je momentálne niekoľko mien.
Z hľadiska MN likvidity rozdeľujeme 5 skupín:
Vymeniteľnosť:
Existuje skupina tzv. rezervotvorných mien - najkvalitnejšie meny: USD, GBP, JPY, FRF, CHF, DEM.
Predpoklady voľnej vymeniteľnosti:
Regulácia menových vzťahov
je potrebná pri MN podnikaní,
hlavne v zahraničnom obchode. Musia platiť jasné a jednoznačné pravidlá pre všetky zúčastnené stany, sú obsiahnuté jednak v zmluvách a jednak sú predmetom MN dohovorov. Zmluvy uzatvárajú jednotlivé subjekty podnikania a sú tam obsiahnuté všetky podmienky. Platobná podmienka je určenie spôsobu a času úhrady za dodaný tovar alebo inú formu realizácie MN podnikania.
MN dohovory
: 19. storočie, keď sa sformovalo SH sa vzťahy v ňom vytvárali s minimálnou reguláciou štátov, bolo obdobie nezmluvného MN obchodu. Situácia sa začala meniť začiatkom 20. storočia a veľký obrat nastáva po hospodárskej kríze, keď zosilneli protekcionistické tendencie. Vtedy sa začali regulovať MN obchody štátmi, ktoré začali medzi sebou uzatvárať konvencie a dohody. Platobné dohody upravujú platobných styk medzi zmluvnými štátmi a to buď vo voľnej mene alebo vo forme clearingu.Platobné dohody
Subjektami
týchto dohôd môžu byť štáty alebo ceduľové banky, preto rozlišujeme:
Platobné dohody obsahujú ustanovenia:
Krajiny, ktoré nemajú dostatok devíz/zlata na úhradu, uzatvárajú platobnú dohodu vo forme clearingu.
Clearing
Clearing môže byť:
Taktiež sa delí na jednoúčtový a dvojúčtový
.
Clearingová dohoda zakotvuje taký
spôsob vzájomného zúčtovania a vyrovnania pohľadávok a záväzkov, pri ktorom sa neuskutočňuje následný prechod platieb cez hranice. Podstatou dohody je nepretržité zúčtovanie vzájomne uskutočňovaných platieb a to obyčajne centrálne na jednom alebo dvoch účtoch vedených v splnomocnených bankách. Tieto banky sa zaväzujú prijímať za určitých podmienok platby od dlžníkov v domácej mene v prospech zmluvného účtu pre zahraničného veriteľa a zároveň poskytovať platby v domácej mene domácim veriteľom, v ktorých prospech boli uložené.
Banky môžu ísť do
úverového limitu, ktorý sa nazýva medzný úver. Jeho výška je stanovená buď pevne alebo percentom z predpokladaného obratu. Môže byť bezúročný, alebo za nízku úrokovú sadzbu. Prekročenie medzného úveru sa rieši rôznymi spôsobmi, je to stanovené už v clearingovej zmluve. Napr.: zastavenie ďalších výplat a dlžná čiastka sa vypláca zlatom, alebo voľnou menou, inou možnosťou je zníženie/zvýšenie vývozu. Likvidácia clearingovej špičky - špička je zostatok prostriedkov na clearingových účtoch v prospech jednej alebo druhej strany - sa zvyčajne sa rieši až po ukončení platnosti clearingovej dohody.
Vznik clearingu
: prvý raz sa uplatnila po prvej svetovej vojne, prvý vôbec bol vraj v 30tych medzi Maďarskom a Švajčiarskom. Potom sa dosť rozmohol po druhej svetovej vojne, neskorším rozvojom jeho význam ale prudko klesol. Zmeny v krajinách strednej Európy spôsobili, že sa opäť začali využívať.
Momentálne sa u nás používa
clearing v medzibankovom styku.
Platobné podmienky, ktoré rozhodujú:
Zákon zmenkový a šekový
- 191/1950 - jediný prežil totalitu a dnešok. U nás sa ale zmenky a šeky takmer nepoužívajú. Okrem zákonov využíva SR aj MN pravidlá pre platobný styk, odporúčané MN obchodnou komoru v Paríži (tieto dokumenty: Jednotné zvyklosti a pravidlá pre dokumentárne akreditívy, Jednotné pravidlá pre inkasá, Ženevská konvencia o jednotnom šekovom zákone, Šekové právo podľa anglického vzoru, Šekové práva podľa amerického vzoru, Dodacie podmienky MN obchodu - incoterms?? a mnohé ďalšie).
Celkove v MN obchode sa spôsoby MN platobného styku rozdeľujú:
(Šeky a zmenky sú upravené zákonom zmenkovým a šekovým.)
sú
podmienené určitými technickými predpokladmi - možnosťou priameho MN prepojenia bánk. Ak klient zadá platobný príkaz, banka musí mať možnosť tento príkaz zaslať banke v zahraničí. Momentálne sa používajú tri hlavné spôsoby:
Pri priamych úhradách importér zadá platobný príkaz svojej banke
, ktorá sa spojí s bankou exportéra a vzájomne si zúčtujú. Používajú sa aj v zahraničnom obchode, ale najmä pri neobchodných platbách. Pri obchodných iba vtedy, ak si partneri dôverujú, lebo neexistuje záruka proti neplateniu. Najčastejšie sa využíva v týchto formách: platba vopred, za dodané tovary, poistné, vzájomné platby banka–banka (v SR sa podľa zákona úhrada vopred nemôže realizovať).
Pre exportéra je výhodná, lebo inkasuje ešte pred dodaním tovaru.
Šek
sa už aj u nás už čím ďalej, tým viac používa. V našom zákone neexistuje
definícia šeku, ale v literatúre: platobný príkaz vystavovateľa majiteľa šekovateľného účtu šekovníkovi (peňažnému ústavu), aby na ťarchu jeho účtu zaplatil určitú peňažnú čiastku doručiteľovi šeku, alebo v prospech osoby v šeku uvedenej. Je to prevoditeľný cenný papier, je formou devízy, patrí k transakčným peniazom.
Šek musí obsahovať:
Môžu byť
hotovostné alebo bezhotovostné.
Na predloženie šeku sú tri druhy lehôt:
Šek sa používa najmä pri nižších sumách - tak sa dá vyhnúť vysokým poplatkom za iné druhy prevodu, alebo ak neexistuje bankový účet príjemcu
platby.
Dva druhy šekov pri platbe do zahraničia podľa vystavovateľa:
Cestovný šek: Jediný šek, ktorý je upravený obchodným zákonníkom. Je
bežným platobným prostriedkom pri zahraničnom styku. Banky ho vystavujú na okrúhle čiastky. Je cenným papierom a zároveň slúži ako platobný dokument, lebo oprávňuje na ňom uvedenú osobu na prijatie na ňom uvedenej čiastky za na ňom uvedených podmienok. Využívajú sa ako ochranný prostriedok. Dnes ho už čiastočne nahradili platobné karty.
je ďalšia forma uskutočňovania MN platobného styku,
forma devízy. Tak ako šeky aj zmenky sú cenné papiere. Je to bezpodmienečný písomný záväzok vystavený v predne stanovenej forme s osobitnými právnymi dôsledkami. Vystavovateľ zmenky sa zaväzuje alebo dáva príkaz tretej osobe zaplatiť určitú sumu na určitom určitej osobe v určitom čase.
Príklady využitia zmenky:
Zmenky boli
jednou z prvých foriem peňazí, lebo aj bankovky sú zmenky. Sú veľmi starým nástrojom platobného styku.
Je nevýhodná pre dovozcu
, presúva platbu do budúcnosti (je to krátkodobý úver zvyčajne do 4 mesiacov), uľahčuje refinancovanie eskontom alebo forfaitom.
Dva základné typy:
Za zmenku možno ručiť =
aval, zvyčajne to robí banka. Kto zmenku akceptuje sa stáva zmenečným dlžníkom, pri avale sa nestáva, ale zaväzuje sa, že zaplatí v prípade nesolventnosti dlžníka. Je treba poznať presné znenie zmenkového práva v danej krajne. Riadia sa podľa práva krajiny, na území ktorej bolo podpísané prehlásenie, resp. v ktorej má dlžník sídlo.
Náležitosti zmenky:
Vlastná sa od cudzej odlišuje tým, že neobsahuje príkaz platiť
Podľa doby platnosti 4 druhy:
Dokumentárne inkaso
sa používa najmä v zahraničnom obchode
. Je to príkaz exportéra svojej banke, aby vydala importérovi dokumenty, ktoré ho oprávňujú nakladať s tovarom oproti zaplateniu určitej sumy alebo inému plneniu. Najčastejšie sa vyskytuje v tovarových obchodoch so zahraničím ak sa exportér a importér na tom dohodli v zmluve.
Základné dokumenty:
Postup:
Je bezpečnejší ako priama úhrada, ale menej bezpečná pre exportéra ako akreditív. Je zabezpečené že pri nesplnení podmienok nedostane dokumenty oprávňujúce manipulovať s tovarom. Ak ale príjemca odmietne zaplatiť a tovar už prešiel cez hranice, sú veľké náklady s iným predajom, resp. s návratom to
varu. Pre importéra je výhodná, lebo neviaže peňažné prostriedky a platí až keď má tovar v krajine. Používa sa hlavne ak si partneri dôverujú a neexistujú pochybnosti o ochote a schopnosti importéra platiť.Dokumentárny akreditív
je
pre exportéra najbezpečnejšia forma, preto ak exportér nedôveruje kupujúcemu alebo nemá o ňom dosť informácií, je to preňho najlepší spôsob. Banka na seba preberá záväzok za zaplatenie tovaru, ak ten splní podmienky.
Vystupujú tieto subjekty:
Vyžadujú sa dokument
y:
Podľa dosahu právnej zodpovednosti banky sa delia na:
je
súhrn opatrení zabezpečujúcich peňažné prostriedky na jeho uskutočnenie. Najmä poskytovanie úverov. Financovanie nie je len vec štátnych a MN organizácií, ale zaoberajú sa ním aj výrobcovia, dovozcovia a hlavne banky.
V MN obchode sa stretávame
najmä s financovaním formou úverov obchodných alebo finančných. Obchodné - akceptovaním zmenky, akreditívom, dodávateľské a niektoré bankové. Finančné úvery poskytujú vo finančnej forme banky i finančné skupiny a inštitúcie, môžu sa poskytovať aj vládam, regiónom a pod.
V súčasnom svete sa zvýšili komerčné politické riziká, vznikli nové formy financovania:
Ek je
tým úspešnejšia, čím lepšie sleduje svoje strategické záujmy. Tie ale nezávisia do tých, čo ich formujú, ale existujú samé od seba. Nie ľudia ovládajú tovar a peniaze, ale tovar a peniaze ovládajú ľudí. Napr. aj móda je zbraň proti demokracii. Všetci sa nechávajú oblbovať reklamou, módou a podobnými vecami. To si ale nikto neuvedomuje a všetci si myslia že sú slobodní. (U: Riť Paľovu!)
V strategických záujmoch je veľmi dôležitý subjektívny faktor. Na čele krajín by totiž mali byť ľudia, ktorí sú špičkový odborníci, schopní ľudia, ktorých
názor formuje tieto záujmy. V Ek musí byť motivácia, lebo to je motor ekonomiky (viď Rusko = majú všetko, ale chýba im motivácia).
Každá
trhová ekonomika je otvorená a preto závislá. Preto musí strategicky ekonomicky uvažovať. Američania sú ”pekní” v tom, že neskrývajú svoje strategické zámery - sú ale veľmi drzý, často až viac, ako by mali byť (podľa toho, čo naozaj majú). To isté robia aj Angličania, Nemci, Francúzi ale aj Česi Maďari atď. tiež, len to robia potichu. Súťaž neexistuje len na úrovni firiem, ale aj na úrovni národov a štátov.Kroky tvorby strategických ekonomických plánov
=kroky strategického plánovania: