1.MO a MP

Medzinárodné podnikanie(MP)-podnikateľské aktivity,kt.prekračujú priestor národnej ekonomiky; patria sem rôzne medzinárodné obchodné, kapitálové, finančné aktivity.¤ 4 názory na MP:1.big business-pre veľké korporácie s veľkou mocou a rozsahom eka.činností-avšak aj stredné firmy sú úspešné. 2.MP=MO, teda to isté ako prvotné exportno-importné aktivity(avšak súčastné kapit.toky sú rozhodujúce pre MP) 3.MP v rámci národnej ekonomiky-pôsobenie dom.a zahr.fy v danej Eka, predpoklad:otvorená trhová Eka 4.obchod-fy a MP ¤ MP: eka.aktivity podnikat.subjektov (fy,bánk,štátov),kt.sa realizujú a pôsobia v medz.až sveto.meradle,s účasťou v MO, v pohyboch kapitálu a v medz.menovo-finanč.operáciách,vzťahoch

2.Prostredie pre MO

Prostredie-ekonomický priestor a podmienky v ňom, resp.vonkaj.eka.prostredie-ME až SH ¤ prostredia: 1.vnútroregionálne(v rámci danej Eka):podnikajú dom.aj zahr. fy, vnútor.trh je zásadne otvorený,prepojený na zahr.fy,prístupný von aj dovnútra podnik.subjektom na obch.oper.investície a fin.transak.,reg.Eka je má vzostupný charakter. 2.národohospodárske(celá Eka):dané podmienkami Eka, legislatívou, hosp.politikou, stavom NH,trhom.;zahr.fy musia ho dobre poznať,dom.fy ovplyvň.banky,legislat.,hosp.polit.;ak je priaznivé národohosp.prostr.pre dom.fy-lepšia možnosť uplatniť sa na medz.trhoch. 3.blízke vonk.prostr.(obklopuej danú Eka):vyplýva z tradície och.vzťahov, z menších dopr.nákladov,prepojenosti infraštruktúr susediacich krajín;význam sa zvyšuje oblasťou voľ.obch.,colnou úniou,pohran.stykom,polit.a hosp.spoluprácou ; voľnejší pohyb dom.fy 4.vplyv medz.eka.integračné:závisí od eka.a polit.sily integr.zoskup.,od účasti fy a Eka v eka. integrácii; priamy,nepriamy 5.konkrétne medz.trhy: napr.ruský, ázijský;jednotl.tovar.trhy,obch.a fin.centrá vymedzené z hľad.eka.významu a funkcie 6.SH:zložitý komplex väzieb a vzťahov; jeho vplyvy sú priame a nepriame;musia sa mu vš.prostredia prispôsobiť ¤ pomocou prostredí možno vymedziť fy v MP,ich triedy ¤ fy pôsobiace na medz.trhoch: 1.špičkové-vysokoziskové v MP,dynamické v ost.medz.aktivitách 2.ostatné-spoluexistujúce,tiež dosahujú slušné zisky,medz.rast a perspektívu 3.outsideri-fy s malým významom v súčastn.aj pre budúcnosť

3.Svetové hosp.prostredie

SH-reálne prostredie pre MP fy a vývoj ekonomík.; je tvorené vývojom ekonomík,vzťahmi medzi štátmi,pôsobením medz.organizácií,medz.eka.aktivitami fy zapadajúcich do medz.vzťahov a trhov.; čím väčšia fy-tým väčšia účasť na eka.aktivitách a vzťahoch.¤ fy na zahr.trhoch musia čeliť: špecific. transakciám,novým obch.metódam,devíz.operáciám pri rôz.men.kurzoch,kryť riziká spojené s MO a zahr.investíciami,poznať legislatívu inej krajiny,dobré styky s vládnymi inštit.,vyrovnať sa s polit.,eka., kultúr.prostredím,poznať trhy a ich mechanizmy ¤ každá trh.Eka je otvorená-účasť v medz.eka. vzťahoch, čím vyspelejšia tým otvorenejšia a závislejšia od SH a jeho vplyvov a účasti v ňom.¤ zvyšuje sa účasť krajín na medz.eka.vzťahoch a m.eka.integrácii ¤ silnie prirodz.súťaživosť štátov, národov,fy o postavenie v SH; niekt.krajiny význačný predstih v eka.úrovni,ved.-tech pokroku,informatike, tempe rozvoja--dobré postavenie v SH v budúcnosti ¤ Ekonomiky-zákl.prvky SH, fy sú spojené so stavom a rozvojom ekonomík a naopak.

 

4.Funkcie a faktory SH

polit.faktor: polit.záujmi,ciele,prostriedky,vzťahy tvoria súčasť SH ¤ m.ekonomiky nemožno oddeľovať od existencie štátu,sledujú svoje eka.i polit.ciele,disponujú prostriedkami v eka.i polit.oblasti, medz.hosp. vzťahy sú pod vplyvom m.a svet.politiky; najsilnejšie banky a korporácie sa zúčastňujú na polit.živote krajiny ¤ Zákl.väzba:eka.záujmy fy a štátov---polit.záujmy---eka.,polit.,ideologické,vojenské prostriedky na presadenie záujmových ceiľov---eka.záujmy,resp.výsledky ich presadenia ¤ strategická spolupráca hosp.vyspelých krajín:potrebná pri riešení porúch medz.menov.systému a MO, štrukturálnych a iných kríz, vážnejšej a dlhodobej hosp.depresii s cieľom zachovať vedúce postavenie v zahr.investíciách,technike,vede, službách,doprave,informáciách,obchod.a menovej politike,v eka.integrácii,v činnosti m.inštitúcií a organizácií ¤ geopolitika a geoekonomika:funkčné sily v SH; geopol.-je odvodená z existencie štátov ako spol.-polit.jednotiek,z odlišných záujmov,ideológií a kultúr vo svete; geoeka-podmienená existenciou eka. komplexov a objektívnymi eka.záujmami. ¤ ekológia v celosvetovom meradle:hrozivý globálny problém ľudstva; svet.ekológia má priamu súvislosť so štruktúrou a vnútornými väzbami SH --> riešenie nemôže spočívať iba v ekolog.opatreniach; tlaky na ekologic.legislatívu aj v m.meradle; fy rátajú s ekolog.nákladmi a normami; ekolog.faktor-stáva sa súčasť konkurenč.schopnosti fy ¤ iné funkcie SH:možno vyvodiť z činnosti m.organizácií (tvoria systém OSN al.pôsobia mimo jeho rámca)

8.Merkantilizmus a jeho kritika (15.-19.stor.)

cieľ:upevňovať moc a zväčšovať bohatstvo kráľovstiev ,akumulácia kapitálu prostredníctvom MO ; štát má regulovať až kontrolovať obchod zo zahraničím tak,aby sa dosahovala a udržiavala aktívna obchodná bilancia ¤ základ blahobytu je hromadenie drahých kovov ako predpokladu a materializovanej formy bohatstva ¤ naj predstaviteľ:Thomas Mun ¤ nástroje: zamerané na aktívnu platobnú i obchodnú bilanciu krajiny a mali vyslovene protekcionistický charakter ; merkantil.doktrína:po prvý raz prijatá ako ucelený základ štátno-hosp.politiky-->doktrína silného protekcionizmu,kt.sledovala cieľ zabezpečiť štátom veľké zisky z MO,posilniť m.postavenie a spoluvytvárala podmienky na hromadenie kapitálu, prispela k vzniku industriálneho kapitalizmu ¤ nedostatky merkant.: doplniť!!!!!!!!!!!!!!!

teória samoregulovania obch.bilancie: D.Hume- prvý priamo kritizoval merkantil.;za podmienok voľného pohybu zlata a cien úsilie o dlhodobé udržanie aktívnej obch.bilancie musí stroskotať a intervencie štátu iba prekážajú prirodzenému eka.vývoju ; kúpna sila peňazí nezodpovedá ich množstvu v obehu a prebytok drahých kovov má za príčinu zvyšovanie cien v krajine ; vypracoval túto teóriu vychádzajúcu z kvantitatívnej teórie peňazí,ktorá odrážala optimizmus liberalizovanej trhovej Eka

 

5.Svet.hosp.prostredie, MO a hosp.cykly

hosp.cykly(HC)-zákonitosť fungovania a vývoja trh.Eka; hosp.cykly sa uskutočňujú v rámci SH, ovplyvňujú aj hosp.cykly v jednotl.Eka s odrazom na m.trhoch a v hosp.raste krajín; hosp.cykly-zložitý účinkový mechanizmus--4 zákl.poznatky pre pochopenie:1.priebeh a časovosť HC v trh.otvor.Eka sú rôzne, sú modifikované vonkajš.a vnút.vzťahmi ekonomík-vplývajú na ne aj druhotné HC 2.SH vplýva na hosp.cykly sprostredkovane, cez m.e.vzťahy(situácia na m.trhoch,úvery,ceny,menové kurzy); miera tohto vplyvu závisí od stupňa zapojenia nár.Eka do SH,od rozsahu MP fy s podielom na ich celkovej eka.činnosti 3.priestorové úrovne HC: národohospodárska,medzinárodná(m.e.vzťahy a m.e.integrácia),svetovohospodár. (reálne sa v nej uskutočňujú pohyby HC); priestorové úrovne sú navzájom prepojené--> vzáj.účinky a ovplyvňovanie v spät.väzbách 4.reálna existencia a pozorovateľnosť svet.hosp.cyklu na základe urč.eka. ukazovateľov a účinkov,kt.je daná prepojenosťou cyklov v nár.Eka, prepojenosťou jednotlivých m.e. vzťahov a ich rozšírenosťou v celosvetovom meradle,vývojom v najdôlež.regiónoch SH; prejavuje sa v konkrétnom vývoji svetovej výroby,dopravy,obchodu,svet.finanč.a tovar.trhov,intenzite m.e.vzťahov ¤

HC v Eka, konjunkturál výkyvy na m.trhoch,rôzne čiastkové poruchy a nerovnováhy v m.trh.Eka sú normálne. HC majú veľký vplyv na MO,MP a na celé SH

SH a MO -v 19.st.sa MO rozšíril,vznikli svetové trhy(podmienené veľkými vynálezmi);SH ovplyvňuje vývoj MO- jeho objemy,štruktúru,ceny,obch.bilancie krajín a ich výnosy z MO ¤ súvislosti medzi vývojom SH a vývojom MO: 1.pri stagnácii a poklese MO nemôže rásť svet.výroba a služby ; špecializácia a kooperácia výroby,investície,pohyby kapitálu,MP fy sú v takejto situácii brzdené 2.ak sú HC v nár.Eka v nepriaznivej fáze,je to vidieť v objeme a dynamike MO ; m.hosp.,štrukturálne,menové a polit.krízy majú tiež negatívny dosah na MO 3.Za istých podmienok môžu výroba,investície,dopyt v nár.Eka stagnovať a klesať, no MO sa môže ešte do istej miery rozvíjať ; nepriaznivý vývoj v SH zabrzdí vývoj MO 4.znížením ciel,obmedzením kvantitatívnych reštrikcií,zmiernením netarifných prekážok…sa v MO otvárajú možnosti na podnikanie na m.trhoch

 

6.Megatrendy vo vývoji SH

Globalizácia je súhrnným výsledkom pôsobenia 6 faktorov,ktoré tvoria jej obsahovú náplň, je to celosvet. prepojenosť eka.prostredí,ekonomík,rozvinutosť m.vzťahov, sv.hosp.cyklusa rozvinutosť m.fin.a tovar.trhov ¤ 6 faktorov: 1.interdepencia-vzáj. závislosť medzi jednotl.Eka a jednotl.trhmi,medzi štátmi a regiónmi spoluvytvára celistvosť sveta tzv.eka.entita ; postupne sa rozvíjala dôležitá a veľmi výrazná interdepencia v rámci SH až nakoniec všeobec.závislosť vš.subjektov (ekonomík,fy, medzinár.menovo-finanč.inštitúcií) na stave, mechanizme fungovania a ďalšom vývoji SH 2.integrácia-má dôlež.účinky na MO a ost.druhy m.vzťahov,m.politiku,geopolitiku a geoeka ; môžu z nej vznikať zákl.eka.komplexy so špecif. štát. formou ; rozlišujeme 2 m.e.integrácie: a) regiolna: zintenzívňujú sa vzáj.eka.vzťahy členských štátov a ich fy ; tým sa však nerušia vzáj.závislosti s tretími krajinami,inými regiónmi príp.integrač. zoskupeniami v SH, ani sa neznižuje závislosť od SH a m.trhov b)globálna: otázne je či existuje,čo i len v začiatkoch,celosvetová eka.integrácia 3.transnacionalita-považuje sa za protiváhu štátnej a národnej eka.existencie,štát.a nár.eka záujmov a procesov ; je špecific.formou internacionalizácie v hosp.oblasti ; transnacionalitu sa treba chápať hlbšie ako transnacionálne korporácie,pretože jej príčiny,charakter,obsah a účinky sú rozsiahlejšie ; z hľadiska eka.podstaty transnacionálne procesy a vzťahy znamenajú niečo presahujúce,prekleňujúce hranice štátno-národného a odpútavajúce sa od neho. Toto sa týka vlastníctva,MP,rozhodovania až v globálnom meradle 4.vedecko-technický pokrok a dynamika zmien- je hybnou silou a podmienkou hosp.rozvoja, zohral veľkú úlohu v priem.revolúcii a v rozmachu MO ; dynamické a prevratné zmeny vo výrobe, telekomunikáciách(nové materiály,technológie,elektronizácia,komputerizácia, kybernetika,nové odbory, produkty,informatika) ; ved.-tech.pokrok prepája m.trhy, urýchľuje operácie na nich ; vplyv ved.-tech. pokroku na MO: a) diverzifikuje výrobu b) rozširuje štruktúru tovarov c)vyvoláva zmeny v kvalite a nákladoch na výrobu d)stimuluje investície do výroby e)ved.-tech-pokrok má základy v megatrende zvyšovania podielu dušev.práce obsiahnutej v tovaroch f) ovplyvňuje smery m.kapitál.pohybov, m.pohyb kvalifikov.pracov.síl g) umožňuje modernizáciu dopravy,znižuje dopr.náklady v MO h)spôsobuje zmeny v štruktúre MO,zmeny v konkrét.prostredí na m.trhoch i) jeho vývoj je nerovnomerný-->medzera vo výskumnej a technologickej úrovni medzi priem. vyspelými a rozvoj.krajinami j) nositeľ dynamických zmien vo SH ¤ trend urýchľovania ved.-tech.pokroku spôsobuje urýchľovanie ek.času 5.potreba prispôsobovania(a) a súčinnosti(b):a)ekonomiky a fy,kt.sa nedokážu včas,aktívne a úspešne prispôsobovať,sú odsúdené na zaostávanie až stratu eka.suverenity(bankrot) ¤ schopnosť transformácie (tzv.Kindlebergerov efekt) je objektívny znak a faktor vývoja ekonomík,ich úspešnej účasti na m.trhoch a predpoklad úspeš.MP b)vzhľadom na dôležité vzáj.závislosti sa m.trh.politika nemôže zakladať na princípe laissez-faire,ale na urč.pravidlách koordinácie kt.si dohodli štáty,m.inštitúcie a organizácie ¤ plynulý rozvoj m.vzťahov vyžaduje urč. podsystém práv.,technic.,obchod. a iných noriem ¤ súčinnosť je nevyhnutná na predchádzanie,odstraňovanie porúch,nerovnováh,kríz vo SH aj v neekonom. oblastiach (mierové využitie atóm.energie,nešírenie jadrových,chemic.a biologic.zbraní,boj proti nelegálnemu obchodu a m.kriminalite, ochrana prírody a ľuds.práv…) 6.hrozba globálnych problémov-sú čoraz zložitejšie a naliehavejšie ; 3 sú čisto eka.charakteru (ostatné sú prepojené s eka.faktormi): a)problém bohatstva a biedy-->hrozba soc.a polit.rozbušky v spoločnosti b)samotný MO,jeho rozvoj,rovnováha c)pád m.menového systému aj jeho vážnejšie narušenie-->svet.hosp.kríza-->(vzhľadom na vzáj.závislosť a prepojenosť Eka) ohrozenie medz. deľby práce,hosp.rozvoj všet.krajín a fungujúci systém SH ¤ ďalší veľký problém:Ekológia; populačná explózia;vzdelanostná degenerácia ľudstva;využívanie a stav ľuds.zdrojov;výživa a zdrav.stav obyvateľ.; zbrojenie;ved.-tech.pokrok s hrozbou zneužitia;m.polit.a vojens.konflikty…

7.Teórie MO

význam:teoretic.poznanie,pragnmatický(vyplýva z hosp.dejín a evolúcie eka.vedy), pre moder.hosp.polit. a MP fy, pre budúcnosť ¤ praktické funkcie teórií MO:vyplývajú z toho,čo skúmajú,vysvetľujú,dokazujú; sú dôležité pre moder.eka.myslenie a konanie,tvoria súčasť eka.ideológie podnikateľov,bankárov,politikov, štátov,fy,skupín krajín ¤ podstata teórií MO:na základe vývoj.tendencií,faktorových príčin zovšeobecňujú a definujú eka.zákony,kt.platia pre m.špecializáciu krajín a ich fy ; zahŕňajú t.ciel a obch.polit.,účinky devíz kurzov na MO,súvislosti medzi obch.a platob.bilanciami a zamestnanosťou,rozdeľovanie výnosov z MO, všeob.rovnováhu v m.až globálnej trh.Eka ¤ vývoj:počiatky teórii MO:(17.-18.st.),obdobie medzi merkantiliz.a kapitaliz(D.Hume).¤ etapa klasickej teórie MO: spojená s nástupom kapitalizmu,priem.revol., rozvojom m.až svet.trhov(od posl.tretiny 18.st.až do 1929=sv.hosp.kríza);predstavit.:Smith,Ricardo,Mill, Marshall;táto teória:prostá,ideovo významná;prvot.otázky týkajúce sa zákonitosti a efektov v MO+simple odpovede na ne ¤ neoklasic.teória MO:(30-te roky tohto stor.až do 70-te roky);predstavitelia:Heckscher, Ohlin,Samuelson(H-O-S teória),Haberler,Taussig,Viner,Linder,Posner,Kindleberger; táto teória spája mikro a makroeka.problematiku,nár.a medzinár.trh.Eka,zabezp.viacfaktorovú analýzu eka.procesov ; čistá teória MO:sústreďuje sa iba na m.pohyb tovarov t.j.samotný MO(skúma: t.hodnoty,ceny, výmenné relácie v MO)-->pozitívna analýza-eka.realita ako existuje, normatívna-aké by mali byť eka. podmienky a hosp.vzťahy ¤ peňažná teória MO: skúma MO tak,že sa sústredí na súvzťažnosť s m.pohybom peňazí,s m.menovými vzťahmi,s teóriou či faktormi cien,menových kurzov,všeob. rovnováhy v Eka a zamestnanosti ; zahrňuje otázky plat.bilancie,devíz.trhov,fungovania m.menového systému, m.zdanenia,m.kapitál.pohybov ¤ súčasná etapa:(začala v 80.rokoch); základ neoklas.teória+nové funkčné smery teórie MO(dôsledok dynam.zmien v hosp.svete-globalizácia,interdepencia,urýchľovanie ved.-tech. pokroku, keď ekonomiky a fy zúčastňujúce sa na m.trh.Eka a pôsobiace vo SH musia čeliť novým výzvam)

11.Kindlebergova syntéza

kvalitatívne vyššia úroveň ako u neoklasic.teórie,pretože zreálňuje predpoklady neoklas.modelu MO a zavádza niekt.nové dôležité faktory,vrátane štát.intervencií,funkcií štátu ako subjektu… ¤ vychádzal z toho,že pojem krajiny treba upresniť v zmysle spoločensko-eka.celkov,kt.sú zároveň aj štátno-polit.subjektami v medz.Eka a vo vzťahu k vnút.Eka ¤analyzoval 4 okruhy:účinky eka.rastu na MO,vplyv zahr.obchodu na eka.rast, účinky zahr.obchodu na stabilitu v rôznych Eka, účinky obchodu na soc.a polit.život ¤ vytvoril aj ucelenú teóriu svet.Eka- v jej rámci MO začlenil do svetohosp.závislostí, prepojil s ostanými druhmi m.e.vzťahov ¤ zdokonaľuje H-O-S teóriu ¤ spája čistú a peňažnú teóriu MO, makroeka.úroveň s mikroeka.úrovňou

 

9.Klasická teória MO

vznik:spojený s nástupom kapitalizmu,jeho expanziou a so vznikom svetových trhov čiže SH; rozvoj m.deľby práce v celosvet.meradle ; priemysel.aj finanč.kapitál si žiadali čoraz viac-slobodné podnikanie, voľnú konkurenciu na trhoch aj slobodu v MO ; eka.sloboda--podmienka pokroku,rozvoja,budúcnosti ; táto teória je na princípe ”free trade” a založili ju Smith a Ricardo ¤ Teória absolútnych nákladov (Smith): najväčšie a prirodzené výhody prináša národom taká m.deľba práce,pri kt.sa krajiny špecializujú na výrobu tých tovarov,pri výrobe ktorých dosahujú absolútne najnižšie náklady(voľná konkurencia) ; ak by platila táto teória vypadli by dôležité súčasti praxe MO a MP:m.priem. kooperácia, súčiastková a technologická m.špecializácia výroby,kompenzačné obchody,štrukturálne a kompenzačné trendy v MO ¤ Teória komparatívnych nákladov(Ricardo):tiež založená na princípe otvorenej trh.Eka a slobody obchodu ; táto teória je založená na tom,že krajina sa bude špecializovať na výrobu a vývoz tých tovarov,pri výrobe ktorých dosahuje nižšie komparatívne náklady ako partnerská krajina ; predpoklad je voľný MO, konkurencia na vnút. i m. trhu -->vtedy je výhodná pre každú obchodujúcu krajinu a pre celý svet

klasický model MO:dve krajiny-dva tovary;práca vytvára hodnotu;náklady na výrobu sú konštantné; výrobné faktory sú mobilné vo vnútri krajiny;dokonalá konkurencia;voľný MO;obchody v pomere 1:1; abstrahuje sa od dopravných nákladov a od ved.-tech.pokroku; rozdelenie dôchodkov sa nemení v krajine pod vplyvom výnosov z MO; vo vzáj.obchode sa dosahujú rovnaké výhody

10. Neoklasická teória MO

vznik a rozvoj:spätý s celkovými podmienkami ďalšieho vývoja kapitalizmu,kt.si zachoval prevažné postavenie vo svet.hosp.prostredí ; veľké zmeny pokračovali:skončilo obdobie voľnej konkurencie na vnút. a m.trhoch,keď nastúpil trend ich monopolizácie-->tieto trhy nadobudli povahu oligopolistických štruktúr ;

v dôsledku svet.hosp.krízy,vážnej poruchy m.menového systému,dvoch svet.vojen sa narušil plynulý mechanizmus voľného MO-->vlna nového eka.protekcionizmu ; vývoz kapitálu-rozhodujúci faktor v MO ; štátne zásahy do Eka a MO sa stali nevyhnutné, princíp free trade a ”neviditeľná ruka trhu” už nezodpovedali realite trhu,keď bolo treba regulovať makroeka.procesy ¤ opäť bolo treba vytvoriť nové teórie--v nich prepojiť makroEka s mikroEka,vnútor.trh.Eka s medzinár.trh.Eka---> doktrína neoklasickej syntézy:zmes eka.liberalizmu a regulovania eka.procesov v národohosp.i medzinár. meradle ¤ zvýšila sa mobilita výrob.faktorov, zmenil sa m.menový systém ¤ skúmali sa makroeka.veličiny ako investície,sklon k importu al.agregát.dopyt a zamestnanosť-->do popredia normatívne aspekty aj v súvislosti s obch.politikou a s teóriou blahobytu

H-O-S teória,založená na cenách výrob.faktorov vychádzala z voľného pohybu cien v národnej i medzinár.trh.Eka a z vyrovnávania cien v dôsledku slobodného MO ; abstrahuje sa od faktoru rozdeľovania dôchodkov ¤ každá krajina má nižšie komparatívne náklady vo výrobe toho tovaru,kt.je náročný na ten výrob.faktor,ktorým krajina ovplýva a cena ktorého je teda relat.nízka ¤ hypotéza: obchod má tendenciu vyrovnávať ceny výr. faktorov medzi obchodujúcimi krajinami ¤ MO sa stáva substitútom m.pohybu výr. faktorov

 

33.Zmluvné prostriedky zahranično-obchodnej politiky

nevyhnutnosť previazanosti a závislosti týchto prostriedkov ; úloha zmluvných prostriedkov: upraviť vo vzájom.vzťahoch medzi štátmi spôsob používania autonómnych prostriedkov--> formulovať a stanoviť konkrétne pravidlá vzáj.zahranično-obchodnej politiky ¤ zmluvné nástroje:1.obchodné zmluvy-základné politic.dohody medzi suverénnymi štátmi,kt.vo forme zásad a konkrétnych ustanovení upravujú vzáj.hosp. vzťahy medzi zmluvnými stranami ; uzatvárajú sa zväčša na dlhšie obdobie s možnosťou automatického predlžovania,obsahujú tzv.arestačnú zložku,colné,daňové,dopravné a ďalšie otázky týkajúce sa transferu tovaru a služieb z 1krajiny do druhej. ; 3 právne doložky: recipročná(zmluvné strany si vzájomne poskytnú určité výhody,kt.sú na seba viazané a podmieňujú sa; v dvojstranných vzťahoch),paritná(záväzok partnerov zaobchádzať s tovarom,FO i PO zo zmluvnej krajiny na svojom území ako so svojimi ; zrovnoprávnenie vyrubovania vnútornych dávok a daní + technic.predpisy a normy na predaj a distribúciu dováž.tovaru),najvyšších výhod(zákl.nástroj odstraňovania diskriminácie najmä v mnohostranných vzťahoch medzi štátmi ; je nevypovedateľná,ale pripúšťa isté výnimky vzťahujúce sa na výhody,kt. si zmluvné strany môžu navzájom poskytovať napr.pri malom pohr.styku,zónach voľného obchodu,colnej únie ; uplatnenie každej výnimky je citlivé a býva predmetom sťažností) 2.obchodné dohody-forma medzištát.dohovoru,ktorým 2 zmluv.strany upravujú štruktúru a zameranie vzáj.vzťahov ; dohovor nadväzuje na predtým uzavretú obch.dohodu ; dohody na 1-5 rokov s možnosťou automatic.predlžovania ; zákl.ustanovenia:a)doložka najvyšších výhod b)vydávanie dovozných a vývozných licencií,kt.slúžia na reguláciu obchodu s tovarom c)zmiešaná komisia z oficiálnych zástupcov zmluv.strán na dohliadanie plnenia dohôd a riešenie problémov d)ustanovenie o reexporte s podmienkami dovozu tovaru z jednej krajiny a vývozu tovaru do tretích krajín e)platobný styk-je treba ak krajiny neobchodujú vo voľne vymeniteľných menách(clearingová dohoda,obmedzená konvertibilita) 3.platobné a úverové dohody-ich význam v posled.období klesá ; úver.dohody sú písomným dohovorom medzi 2 bankami,v kt.1 banka druhej poskytne úver pri realizácii určitých finančných operácií s cieľom sprostredkovať určité obchodné transakcie; často funguje ako vývozný úver,v kt.záväzok preberá banka odberateľa a veriteľom je banka, kt. poskytla úver;používa sa medzi krajinami,kt.nepodpísali vládnu dohodu a kde dodávateľ neposkytuje odberateľovi klasický úver 4.dohody o hosp.,priem.a technic.spolupráci-rozšírené najmä vo vzťahu ku krajinám EU ; ich zmysel:vytvoriť lepšie podmienky na prípravu spoločných kooperačných foriem výrobnej spolupráce,na realizáciu spoločných vedeckých a výskumných projektov… ¤ WTO-1.1.95-svetová obchodná organizácia

 

34.Medzinárodný marketing

Marketing-analýza,plánovanie a kontrola podnikateľ.činností na súčasných a potenciálnych trhoch s cieľom uspokojovať priania zákazníkov a zároveň realizovať podnikateľské ciele ; má 2 rozmery:filozofiu podnikania(dosiahnutie cieľov závisí od poznania potrieb trhu a schopnosti ponúknuť uspokojenie týchto potrieb) a konkrétny postup fy na trhu(obsahuje výskum trhu+analýzu narketingových príležitostí;výber cieľových trhov;rozhodnutie o výrobku+jeho cene+distribúcii+komunikačnej politike;plánovanie+ +organizácia+kontrola marketing.činností) ¤ odlišnosť národného marketingu od medzinárod.: 1.získavanie info o zahr.trhoch je oveľa náročnejšie ako o domácich 2.nárast rizík so vstupom na zahr.trh 3.komplikovanejší marketing.proces,problémy s jeho organizáciou a riadením 4.nárast požiadaviek na vedenie fy pôsobiacich na zahr.trhoch,na globálne myslenie riadiacich pracovníkov ,prezieravosť,schopnosť analyticky myslieť ¤ Medz.marketing(MM)-predstavuje filozofiu vedenia fy orientovanú na zahr.trhy a zameranú na optimálne umiestnenie tovarov a služieb na týchto trhoch (t.j. efektívne uspokojovanie potrieb spotrebiteľov a racionálne využitie vlastných zdrojov) + činnosti fy zameraných na zahr.trh,patria k nim: 1.skúmanie m.marketing.prostredia 2.tvorba stratégie MM: rozhodnutie o vstupe na zahr.trh,výber a segmentácia zahr.trhov,voľba spôsobu vstupu na zahr.trh 3.tvorba marketing.programu na jednotl.trhu 4.plánovanie,organizovanie,kontrola marketing.činností ¤ uplatnenie MM v praxi: kaskádovito(fy vstupuje na čoraz viac zahr.trhov,pričom marketing.politiku prispôsobuje v závislosti od podmienok na jednotl.trhoch --> kombinácia diferenciácie a štandardizácie); globálne(fy chápe všetky zahr.trhy ako jednotný,globálny svetový trh; tento prístup naň uplatňujú najmä veľké transnacionálne korporácie,kt. čo najmenej diferencujú svoje produkty napr.automobily,spotrebná elektronika,niekt.nápoje a jedlá,kozmetika) ¤ MM je úzko spätý s MO--MO sa často realizuje prostredníctvom MM ¤ medzin.marketing.prostredie: ekonomické(na akom stupni hosp.vývoja sú partnerské krajiny),politické(polit.stabilita krajiny), právne( všeobecné právne normy,obchod.zmluvy a dohody,platob.dohody,dohody o podpore a ochrane investícií), kultúrne(lokálne zvyklosti a ochota prispôsobiť sa rozdielom),geografické(prírodné podmienky môžu formovať dopyt,ovplyvniť distribúciu tovarov)

41.Riziká a poisťovanie v MO

na zahr.trhu-väčšie riziká-->politické(zákaz platieb,výmenné riziko,transferové riziko ; často ich zabezpečujú aj vládne inštitúcie v rámci proexportnej politiky+poistenie polit. rizík na súkr.pois.trhu-Lloyds of Lond.),komerčné a kurzové(riziko nezaplatenia-- metódy na obmedzenie:poistenie,platobné inštrumenty,zvláštne formy obchodu,platobná podmienka; kurzové riziko-zmeny výmenných kurzov--->a)zmluvné metódy b)poistenie c)devízové operácie), iné riziká(napr.právne, rozdiel kultúrneho prostredia,prírodné katastrofy,technické pohromy)

 

35.Marketingová politika na medzinárodných trhoch

výber zahranič.trhu podmieňuje: potenciál a podmienky nového trhu ;konkurencia-jej intenzita a používané postupy ;zámery a možnosti fy (!!!trh-konkurencia-fy!!!) ¤ analýza zahr.trhov:potenciál zahr. trhu;prístupnosť zahr.trhu(prekážky:colné,právne,iné-napr.mimotarifné); receptivita(citlivosť)trhu; stabilita trhu ¤ analýza konkurencie:miestna,zahraničná ¤ analýza vlastnej sily:koncepcia výrobku al.služby, kvalita,cena,finančné zdroje,predaj,činnosť po predaji,činnosť pred predajom,podniková diplomacia ¤

metódy vstupu na zahr.trhy: 1.vstup na zahr.trh pri výrobe doma:nepriamy export:ak je fy menšia, obráti sa na domáceho prostredníka,kt.predá jej produkciu do zahraničia-->prenáša zodpovednosť na cudzí, hosp.i právne samostatný subjekt a)exportný podnik: ak je výrobca zahr.skúsenosti,je kapitálovo slabý a neplánuje systematické exportné aktivity--volí sa za obchodného partnera domáci exportný podnik ; nevýhoda:chýba kontakt so zahr.odberateľom ; v mnohých krajinách zvláštne exp.podniky=exp.domy, kt. uskutočňujú veľké obch.transakcie(Japonsko-Mitsubishi,Mitsui) b)exportné spoločenstvo:dobrovoľný zväzok producentov zainteresovaných na exporte a vyrábajúcich rovnaký al.doplňujúci sortiment ; títo právne i hosp.samostatný výrobcovia prenášajú exp.funkcie na centrálny exp.orgán c)piggybacking: spájajú sa tu 2 výrobcovia- jeden disponuje marketing.kapacitami na zahr.trhoch a poskytuje ich na základe dohody aj druhému na realizáciu exportu jeho produkcie ¤ priamy export:ak výrobca vyradí domáci subjekt z exp. reťazca a nadviaže priamy kontakt so zahr.odberateľom ; výrobca preberá na seba viac rizík ,ale môže lepšie kontrolovať distribučné orgány,ľahšie spracúvať zahr.trh a presadzovať marketing.stratégiu ; podnik musí mať vlastné exportné oddelenie a)priamy exp.bez priamych investícií:podnik dodáva tovar každému kto oň prejaví záujem,nskôr si nájde generál.zástupcu,kt.môže byť prostredníkom al.sprostredkovateľom b)priamy exp.s priamymi investíciami:budovanie vlastnej organizácie v zahraničí,kt.však už vyžaduje priame investície-->vybudovanie odbytového strediska,pobočiek príp.dcérskych spoločností

2.vstup na zahr.trh spojený s výrobou v zahraničí:vstup bez priamych investícií- a)predaj licencií:licenčné zmluvy umožňujú zahr.záujemcov za dohodnutú cenu používať isté duševné a priemyselné vlastníctvo; patentové,franšízové licencie b)zmluvy o manažmente:tam,kde sa dodávajú zložité zariadenia a investičné celky na kľúč a odberateľ nie je schopný sám uviesť ich do chody c)kontaktačná výroba:fy zadá zahr. výrobcovi zákazku na výrobu urč.tovaru a prevezme predaj týchto výrobkov ¤ vstup s priamymi investíciami -- a)spoločný podnik(joint venture):spojenie medzi zahr.a miestnym partnerom s cieľom kombinovať ich zdroje a schopnosti,deliť riziko+ +kapitálovú a finančnú náročnosť podnikania b)podnik v úplnom zahr.vlastníctve: najvyšší možný stupeň kontroly materinskou fy,kt.zároveň určuje výrob.program, marketing.stratégiu,disponovanie so ziskom

 

37.Operácie v MO

obchodná metóda-spôsob,akým predávajúci a kupujúci zabezpečujú pohyb tovaru od výrobcu až ku konečnému spotrebiteľovi ; obch.metódy:priame(výrobca je zároveň exportér--výhody:jednoduchosť,rýchlosť,priamy kontakt so zahr.trhom--nevýhody: zvýšené podnikateľ.riziko,náklady na prieskum zahr.trhu), nepriame(medzi výrobcu a spotrebiteľa vstupujú ďalšie subjekty--výh.:možnosť prieniku na vzdialené trhy, nižšie náklady na spracovanie trhu,zníženie úver.a inkas.rizika--nevýh.:izolácia vývozcu či dovozcu od zahr.trhov,nižšie ceny) ¤ obch.medzičlánky: 1.sprostredkovateľ- sprostredkúva obchody v mene a na účet dodávateľa,neuzatvára ich,získava províziu, pôsobí na zahr.trhu,kt.dobre pozná,neurčuje ceny a podmienky dodávok,nefakturuje, neinkasuje,môže zastúpiť dodávateľa pomocou zastúpenia=výhradné,nevýhradné 2.komisionár-obstaráva pre inú osobu(kominenta) a na jej účet určité záležitosti pod vl.menom,dostáva komisiu(odmena) určenú v komisionárskej zmluve 3.prostredník- obchoduje pod vlastným menom a na vlastný účet,zdroj príjmov-rozdiel medzi nákup. a predajnou cenou 4.veľkoobchodník a maloobchodník-veľkoobch. je medzičlánok medzi výrobcom a maloobch.,jeho výhoda je znalosť miest.trhu,tovaru,kontakty s malo.

38.Kúpna zmluva(KZ)

spôsob uzavretia-ústne,písomne,konkludentným činom; môže byť uzatvorená medzi prítomnými al.neprítomnými stranami ; podnet pre vznik-dopyt kupujúceho,ponuka predávajúceho ; potreba unifikácie=všeobecných predajných a dodacích podmienok ; obsah KZ-predmet KZ(vymedzený druh,akosť,množstvo), cena(pevná,určiteľná; doložky-cenová,menová zaisťovacia,zlatá),dodacia lehota (obchody-promptné,dodacie),platobná podmienka(určuje miesto,forma,doba úhrady; základné-platby vopred,dokumentárny akreditív,dokumentárne inkaso,platba po dodaní tovaru),dodacia parita(podmienka) ¤ reexport: priamy(reexportér kúpi tovar v zahraničí a dá ho prepraviť do ďalšej krajiny kde ho predá), nepriamy(reexportér dovezie tovar,kt. kúpil v zahraničí,do svojej krajiny a až potom ho vyvezie do tretej krajiny) ¤ viazané obchody: barter(výmena tovaru za tovar príp.služby),kompenzácia(tovatová výmena so vzáj.peňaž.zúčtovaním),paralelný obchod(export aj import na zákl.2 zmlúv),zálohový obchod(obdoba paralel.iba exportu predchádza import),spätná kúpa(=buyback) ¤ zvláštne obch.operácie: industrial offset,switch,swap

21.Hlavné faktory vývoja svet.obchodu

teritoriálna štruktúra MO ovplyvnená:vznikom centrálne plánovaných Eka a zoskupenia RVHP, ropné šoky 73-74 a 78-79,prudký nástup krajín juhových. Ázie do SH ¤ faktory ovplyvňujúce rast MO:vplyv ved.-tech.pokroku(prejavuje sa: v procese zdokonaľovania existujúcej techniky, zavádzanie radikálnych inovácií kvalitatívne meniacich spôsob výroby v jedn.priem.odvetviach, v nástupe veľkých objavov a realizácii ved.-tech. poznatkov), vplyv liberalizácie na vývoj MO(GATT)

 

39.Medzinárodný platobný styk(MPS)

MPS-rôzne spôsoby platenia a zúčtovania pohľadávok a záväzkov medzi subjektami rozličných krajín, tvoria ho 3 súvisiace časti :prostriedky MPS, regulácia MPS,spôsoby a formy operatívneho vykonávania MPS ; prostriedky MPS: menové zlato,národné meny, zúčtovacie menové jednotky ¤ regulácia MPS: platobné dohody-dvojstranné dohody upravujúce platobný styk medzi dvoma zmluvnými štátmi vo voľnej mene al.vo forme clearingu ; poznáme: medzištátne,medzibankové ; clearingová plat.dohoda-spôsob vzájomného zúčtovania a vyrovnania pohľadávok a záväzkov,pri kt.sa neuskutočňuje následný prechod platieb cez hranice(podľa techniky platenia-jednoúčtový,dvojúčtový ; podľa účastníkov-dvojstranný=bilaterálny,mnohostranný) ¤ spôsoby MPS: nedokumentárne platby(priame úhrady): use pri úhradách tovaru,služieb a rôznych neobchodných platbách,pričom sa nevyžaduje predloženie obchodných dokumentov ; šek:bezpodmienečný príkaz vystavovateľa bynke zaplatiť osobe uvedenej v šeku určitú peň.čiastku, má zákonom predpísanú formu a je splatný na predloženie,je to CP,nahrádza hotové peniaze ; 2 druhy šekov-bankový,súkromný ; zmenka:bezpodmienečný písomný záväzok vystavený v presne stanovenej forme a so zvláštnymi právnymi následkami, ktorými sa vystavovateľ zaväzuje al.dáva príkaz tretej osobe(trasátovi) zaplatiť urč.sumu na urč.mieste v urč.čase urč.osobe(reminentovi),je to CP,vystupuje ako devíza- t.j. pohľadávka na cudziu menu, je to úverový prostriedok, možno ňou platiť,získať za ne hotovosť,zabezpečiť poskytnutý úver ; 2 druhy- vlastná,cudzia ¤ dokumentárne platby:

zakladajú sa na obchodných dokumentoch získaných až po zaplatení ; dokumentárne inkaso:exportér prikáže svojej banke,aby vydala importérovi dokumenty oprávňujúce ho nakladať s tovarom oproti zaplateniu urč.peňaž.sumy al.oproti inému plneniu; základné požadované dokumenty sú:faktúry,dopravné,dispozičné a poistné dokumenty; je bezpečnejšie ako priama úhrada,vhodné pri dobrom poznaní sa partnerov,dôvere, ak nie sú pochybnosti o solventnosti a ochote platiť ; dokumentárny akreditív: zabezpečuje obe strany(v inkase riziko nesie kupujúci), subjekty akreditívu-príkazca(importér),kt.dáva príkaz banke na otvorenie akreditívu, banka otvárajúca akreditív, beneficient(exportér), kt.požaduje otvorenie akreditívu vo svoj prospech, banka,kt.otvorenie akreditívu beneficientovi oznamuje al.potvrdzuje;akreditív-odvolateľný,neodvolateľný(nepotvrdený, potvrdený) ¤ úverovanie:obchodné úvery(kryté zmenkou,akreditívom s odlož.platnosťou, dodávateľské úv.,bankové úv.,vládne úv.), finančné úvery-zahŕňajú veľké čiastky a sú dlhodobé(factoring-vzťah medzi výrobcom a špecializ.spoločnosťou,kt.odkupuje krátkod. pohľadávky z dodávok tovaru a výkonov pred ich splatnosťou ; forfaiting-vývozca uzatvára zmluvu so špec.finanč.inštitúciou o odpredaji dlhodob.vývoz.pohľadávky splatnej v budúcnosti ; leasing-poskytovateľ poskytuje príjemcovi určitý predmet na používanie za dohodnuté splátky,pričom vlastníkom zostáva prenajímateľ)

 

42.Informácie,informačný systém v MO

info o trhu,obchod.partneroch a ich finanč.možnostiach v obchod.styku sú nevyhnutné a stávajú sa súčasťou stratégií zahraničnoobchodnej podnikateľ,činnosti ; obchodná info má význam.postavenie pri rozhodovní o poskytnutí al.odmietnutí úveru; môže byť: štandartná(dodacia lehota 10-14 prac.dní),expresná(3-4prac.dni),blesková(do 1 prac.dňa); typ obch.info ovplyvňuje jej cenu, dôležité je vyznačenie dátumu,jazyk,v kt.má byť vyhotovená ¤ základ informačných systémov v organizáciách zahr.obchodu tvoria dôležité a presné info ; účelom info systémov je poskytovať info potrebné pre manažérov a tým eliminovať riziká ; info systémy pracujú na zákl.neustáleho zberu a spracovania info, plní dvojakú funkciu: analýza rizikových a krízových javov + prevencia pre riešenie problému ; priebeh rozhodovacích procesov má 4 fázy: kategorizácia a analýza info, zhodnotenie info kvôli výberu možných variantov, voľba jedného z variantov (rozhodnutie),voľba najlepšej metódy realizácie rozhodnutia ¤ info zdroje: primárne, sekundárne(externé a interné) ¤ údaje sa získavajú metódami: pozorovania, komunikácie ¤ 1 z najaktuálnejších zdrojov info sú burzy- údaje o stave vývoji Eka jednotl.krajín, vývoj burz.indexov(reálne nástroje na hodnotenie stavu a vývoja kapit.trhu) ¤ ostat.zdroje info:vládne agentúry, medz.organizácie a združenia, obch.asociácie, výskum.ústavy a vládne údaje o patentoch, odborné asociácie a mítingy

45.Transnárodné korporácie(TNK)

TNK-medzinár.hosp.komplexy so zložitou vnútornou štruktúrou, v kt.sa vzájomne pretínajú horizont.,vertik.,koglomerátne formy spojení;majú dominant.postavenie vo SH ; podnikateľské komplexy,kt.realizujú interné a externé transakcie vo vš.oblastiach,kt. reprezentujú MP ¤ internacionalizácia výroby v rámci TNK: 1.etapa-zavádzanie výrobku na trh 2.rast objemu výroby a vytvárania podmienok pre rozvoj hromadnej výroby 3.zrelosť 4.nasýtenie trhu ¤ predstupne TNK: medzinár.kartel(umožňoval členom veľký stupeň samostatnosti;dohoda-písomne,ústne,bez vedomého aktu), medzinár.syndikát (strata odbytovej samostatnosti), medz.trust(strata obchodnej a výrob.samostat.), medz.koncern(veľké podniky toho istého al.rôznych odvetví) ¤ TNK sú hlavnou silou pôsobiacou na integráciu Eka prostredníctvom koordinácie aktivít pri produkcii výrobkov a služieb-->prispievajú k vytvoreniu integrovaného medz.výrobného systému ; presadzuje sa tendencia ku globalizácii zahr.operácií TNK ¤ stratégia TNK: komplexná-->čiastkové (nové info technológie,silnejúca konkurencia,štruktúra a vývoj dopytu,tlak na integráciu politiky,na cezhraničné aktivity, na odbúranie reštrikcií); charakter stratégie: útočný al.obranný ¤ komparatívne výhody TNK:vlastnená technológia,značka al.obch.meno, úspory z veľkovýroby,úsp.z veľ.rozsahu pri nákupe,úsp.z veľ.rozsahu pri financovaní,pri distribúcii,pri inzercii,vládna ochrana,riadenie ľuds.zdrojov,multinacionálny marketing, schopnosť získať mnohonár,výr.zdroje,medz.diverzifikácia,manažérska skúsenosť

 

22.Služby v MO,MP

služby-výkony určené pre trh,kt.nenadobúdajú materializovanú podobu hmot.statkov ; rozdelenie:faktorové(=neobchodovateľné;prevody finanč.prostriedkov súvisiacich s m.pohybom prac.síl,investič.prostriedkov a technológií; nemožno ich považovať za súčasť služieb MO,lebos ú dôsledkom transferov z inej sféry), nefaktorové (=obchodovateľné; nákladná doprava,ostatná doprava,zahr.cestov.ruch,ostat.služby) ¤ MEDZ.DOPRAVA-dopravné služby ovplyvňujú celk.bilanciu zahr.obchodu štátu, devízový prínos,dynamika a trend vývoja ¤ námorná dopr.-jej rozvoj závisí od modernizácie,radikál.zníženia nákladov a zvýšenia preprav.rýchlostí ¤ železnič.dopr.- nemá negat.vplyv na život.prostredie,budovanie vysokorýchlostných tratí ¤ letecká dopr.- rýchlosť prepravy,zníženie dopr.nákladov,tech.pokrok,zlepšenie organizácie ¤ riečna dopr.-málo energeticky náročná,ekologicky šetrná ¤ cestná dopr.-zvýšenie poplatkov= zdroj devízových príjmov,ekologická záťaž,nárast úrazovosti,použitie ekologicky neškodných pohonných hmôt ¤ potrubná dopr.-jednoduchosť,operatívnosť prepravnej technológie,automatizácia ¤ medz.cest.ruch-prostriedok eka.,kultúr.,soc. rastu,stimulácie vzniku nových výrob.a nevýrob.činností a rozšírenia ponuky prac.príležitostí ; je citlivý na ekologické vplyvy a polit.situáciu ; rast vplyvu m.cest.ruchu na hosp.vývoj,soc.-kult. život a život.prostredie ¤ bank.služby-od ich dostupnosti,kvality a efektívnosti závisí hladký priebeh obch.transakcií ; patrí sem: poskytovanie úverov,realizácia MPS,devízové obchody,zmenárenská a depozitná činnosť,operácie na voľnom trhu,príjem vkladov, vedenie účtov,forfaiting,faktoring ¤ služby súvisiace s informatikou-telekomunikácie, uplatňovanie počítačov,predaj program.vybavenia ¤ výrobné služby:inžiniersko- konzultačné,poradenské,konzultačné,predaj konštruktérskych a projekt.prác, leasing, m.licenčný styk

23.Medzinár.pohyby kapitálu

pri vývoze kapitálu výnos sa dosahuje opakovane ¤ motívy m.presunov kapitálu: vyššia miera zisku, dopĺňa vývoz tovaru,zakladanie spoločných podnikov,získať zároveň špičkovú technológiu,špekulačné dôvody,zmena polit.situácie ¤ Hľadisko subjektu vyvážajúceho kapitál: pri vývoze súkrom.kapitálu je jeho cieľ čo najvyššie zhodnotenie ; vývoz verejného kapitálu:vytvorenie vhodných podmienok v krajine pre nasledujúci vývoz súkrom.kapitálu ¤ hľadisko podoby vyvážaného kapitálu: vývoz podnikateľ. kapitálu,vývoz pôžičkového kapitálu ¤ časové hľadisko vývozu kapitálu: vývoz krátkodobého(do1),strednodobého(1-5),dlhodobého(od5) ¤dôsledky medz.pohybu kap.: proces akumulácie kapitálu sa zmedzinárodňuje; medzi krajinami sa presadzuje tendencia vyrovnávať produktivitu práce a život.úroveň; relatívne technologické zaostávanie viacerých odvetví; nadnárodné korporácie;zahraničné zadĺženie; rast zamestnanosti,GNP, získanie technológií ¤ nové črty vývozu kapitálu: rastie celk.objem vyváž.kapitálu, čoraz väčšiu úlohu má štát, skomplikovali sa podmienky vývozu kapitálu do rozvoj.krajín, stimulácie vývozu súkr.kapitálu zo strany štátu ; vzrástol podiel nenávratných prostried. ; zmena geograf.rozlož.vyváž.kap.……

 

24.Medzinárodné pohyby pracovných síl

pomáhajú vyrovnávať rovnováhu medzi SaD po nich; ich cena je súčasťou trhovej ceny tovarov ; prechod prac.sily z jedného štátu do iného je motivovaný ekonomickými(rýchly eka.rast urč.štátu,lepšie podmienky realizácie prac.sily) a neekonomickými(politické, vojenské,rasové,náboženské,národnostné a iné dôvody) príčinami ¤ migračná bilancia: obraz o smere migračných pohybov za istý čas.interval ; migračné saldo: rozdiel medzi počtom emigrantov a imigrantov ¤ členenie migrácie: podľa príčin migrácie-eka.a neeka.; podľa organizovanosti migrácie-organizovaná a neorganiz.; podľa dĺžky-trvalá a dočasná; podľa kvalifikačnej štruktúry: kvalifikovaných,polokvalifik.a nekvalifik. pracovných síl; podľa profesnej štruktúry:priem.robotníkov,lekárov,ing. ... ¤ únik mozgov: na zábranu- regulačné(reštiktívne),stimulačné,adaptačné opatrenia ¤ dôsledky migrácie: prisťahoval. krajina-imigráciou rieši nedostatok prac.síl,podmienky pre oživenie stagnácie Eka, obsadenie zle platených miest; vysťahovalec.krajina-emigráciou zmierňuje tlak nezamestnanosti,znižuje náklady(na podpory),zniž.soc.napätie

25.Mezinárodné menové vzťahy 27. Meny a menové kurzy

medzinár.menový systém(MMS)-zaoberá sa peňažnými pohybmi ¤ menový kurz-cena zahr.meny vyjadrená v domácej mene ¤ v súč.systém pohyblivých men.kurzov určovaný SaD po jednotl.menách s absenciou vládnych zásahov ¤ mena sa zhodnocuje-ak za jednotku nár.meny možno kúpiť menší počet jednotiek zahr.meny; znehodnocuje-ak za jednotku nár.meny možno kúoiť menší počet jednotiek zahr.meny--> toto je produkt pôsobenia trh.síl-SaD ; ak dochádz ak oficiálnej zmene kurzu-->revalvácia,devalvácia ¤ na vytváranie SaD pôsobia: MO s tovarom a službami,MO s účastinami a obligáciami, nákup fyzických aktív v zahraničí ¤ faktory ovplyvň.zmeny men.kurzov: dlhodob.hľad. - teória parity kúpnej sily(narušenie systému voľ.obchodu,existencia tovarov a služieb,s kt. sa nedá obchodovať cez hranice,nie vš.tovary v rozlič.krajinách majú identic.charakter) ; strednodob.hľad-stav zmeny eka.aktivity; krátkodob.hľad-rozdiely v krátkod.úrok.miere ¤ MMS po 2.sv.vojne: Bretton-woodsky, do zač. 70-tych rokov ; Kingstonský od 70-tych rokov-opiera sa o pohyblivé menové kurzy ¤ Medz.menový fond(MMF):začal činnosť v decembri 1945, v 1947 sa stal špecializ.agentúrou OSN; zákl.ciele: posilniť medz.menovú spoluprácu, podporiť rozvoj a vyrovnaný rast MO, pomôcť členským štátom riešiť deficity ich platob.bilancií, podporiť stabilitu menových kurzov ¤ najvyšší orgán: Zbor guvernérov=guvernér+zástupcovia, Rada výkonných riaditeľov MMF

 

28.Medzinárodné finančné trhy

obchoduje sa na nich s tovarmi, službami,peniazmi a CP ¤ ich úloha:sústreďovať prostriedky od subjektov,kt.ich v danom období nepotrebujú, na 2.strane dávať ich k dispozícii subjektom,kt.pociťujú ich nedostatok ¤ funkcie: 1.alokačná resp.realokačná: čo najvýhodnejšie rozmiestnenie a štruktúru výroby,formovanie celk.podoby eka.aktivity 2.funkcia určenia účinnosti každého druhu výroby: dosiahnutie technickej efektívnosti ¤ v posledných rokoch výrazná modernizácia fin.trhov,využitie nových tech.prostriedkov, prehĺbenie internacionalizácie týchto trhov ¤ 6 typov M.fin.trhov: 1.M.men.systém-účastníci sú banky členských krajín MMF 2.Trhy zahr.mien-2 časti: maloobchodná, medzibanková, (americký dolár-sprostredkovateľská,intervenčná mena,svetové peniaze), 3.Krátkodobé národ.fin.trhy-umožňujú získať al.umiestniť prebytoč.peň.prostriedky podnikat.subjektom 4.Dlhodobé nár.fin.trhy-reguluje ich nár.vláda prostredníctvom centrál.banky,štát.pokladnice,burzy CP 5.Trh euromien-krátkodobý s bank.depozitami a pôžičkami,kt.znejú na nejakú menu,na území kt. sa trh nachádza 6.Trh euroobligácií- dlhodobý s obligáciami,kt.znejú na akúkoľvek menu,na území kt.sa trh nachádza ¤ regionálne finančné trhy-Európsky menový systém(ECU) ; šterlingová oblasť(GB), franková oblasť(Francúzko) ¤ alternatívne členenie fin.trhov: Trhy dohôd o dlhu a trhy CP, prvotné a druhotné trhy, burzy a tzv.cezpultové trhy, trhy peňazí a kapitálu, národné(účastníci-obchod.banky,ústavy sporenia,spoločn.živ.prostredia,penzijné fondy, investič.spoločn.,finanč.spoločn.) a medzinár.fin.trhy

29.Medzinárodná eka.integrácia(MEI)

= proces postupného vzájom.prepájania,prispôsobovania a zblližovania jednotl.nár.Eka, ich eka.štruktúr,proces prehlbovania závislosti medzi nimi a postupnej transformácie nár. eka.štruktúr na novú štruktúru vznikajúceho regionálneho hosp.komplexu ¤ MEI-najvyššia forma internacionalizácie hosp.života- rastie rozsah a intenzita eka.spojení,sú univerzálnejšie,sú pevnejšie,trvalejšie,stabilnejšie,dlhodobejšie,formujú regionál.hosp. komplex ¤ účinky MEI:statické(obchodné účinky integrácie-vytváranie a odvracanie obchodu),dynamické(ako vývoj integrač.zoskupenia ovplyvní vývoj GNP,ako prispeje k eka.rastu) ¤ formy makrointegrácie: pásmo voľného obchodu,colná únia,spoločný trh, hosp.únia,politic.únia ¤ formy mikrointegrácie: rozvíjajú sa v predvýrobnej, výrobnej a odbytovej oblasti ¤ zákl.integrač.zoskupenia: NAFTA(Severoamerické pásmo voľného obchodu), Spoločný trh Tasmanovho mora, EU(EZUO+EURATOM+ES)

30.Globalizácia

=proces zjednocovania geograf.blízkych krajín do spoločných celkov,netýka sa iba eka. pohybov,ale aj komplex technologic.,ekolog.,soc.,kultúr.zmien + integrácia svet,Eka ¤ účinky:vyššia mobilita výr.faktorov(napr.kapitálu a technológií);rastúci počet krajín,kt. vstupujú do medz.obch.aktivít prostredníctvom globál.stratégie fy;miera intenzity súťaženia medzi jednotl.fy;prehlbovanie kooperácie a vzťahov medzi fy;rozširovanie množstva krajín zaangažovaných do MP ¤ prínos globalizácie: vyššia výkonnosť podnik. subjektov a celých krajín--tá vzniká ako výsledok novej organizácie priem.aktivít v nadnár.meradle;rozšírenie trhov a zníženie závislosti na viac obmedzenom dom.trhu či výr.zdrojoch

 

31.Zahranično-obchodná politika

jednou z najdôlež.súčastí hosp.stratégie štátu,kt.úzko súvisí s rozvojom MP ; závisí od miery zapojenia sa do procesov medz.deľby práce aj od celk.polit.stratégie a orientácie danej krajiny ; je prepojená s hosp.politikou,jej výsledky napĺňajú ciele hosp.polit. a podporujú jej postavenie v rámci SH ¤ tvorí ju súhrn zásad a opatrení,kt.štát uskutočňuje s využitím obchodno-politických a iných nástrojov v oblasti zahr.obchodu; vyjadruje urč. potreby Eka,kt.existujú v danom období a treba ich riešiť ¤ 2 zákl.prístupy k jej rozvoju: protekcionizmus-prejav hosp.politiky štátu zameranej na podporu a ochranu vl.Eka; 4 výhody:znižovanie nezamestnanosti,klesajúca závislosť dovozu,rastúca schopnosť rozvoja nových odvetví,väčšia možnosť priaznivo ovplyvňovať makroeka.stabilitu krajiny ; liberalizmus-al.zásada slobodného obchodu predstavuje politiku nezasahovania štátu do voľnej hry trhových síl na svet.trhoch, vyžaduje odstrániť vš.prekážky v oblasti vývozu i dovozu tovarov a služieb ; výhody: nižšie ceny dovážaného tovaru,umožnenie prehĺbenia špecializácie,zväčšenie objemu i sortimentu predávaného tovaru,konkurenčná schopnosť domácej produkcie,pomáha stabilizovať aj celkovú monetárnu politiku ¤ nástroje: tvoria hlavný prostriedok podpory jeho hosp. politiky v medz.prostredí a v súťažení o zahr.trhy+ochrane dom.trhu ; rozdelenie: autonómne(predstavujú realizáciu jednostranného opatrenia daného štátu) a zmluvné(sú výsledom vzáj.dohody 2 a viac krajín al ich zoskupení)

32.Autonómne prostriedky zahranično-obchodnej politiky

prekážky:tarifné(clá,vš.ostat.prkážky,kt.sťažujú pohyb tovaru cez hranice a o ich zavedení sa s inými krajinami nerokuje), netarifné(majú skrytú podobu a zložitú dokazovateľnosť ich nezlučiteľnosti s medz.zväzkami,najmä tie z GATT) ¤ 6 kategórií prekážok medz. tokov tovarov a služieb(tarif.): 1.obmedzenia založené na cene(clá, subvencie) 2.množstvenné obmedzenia(kvóty,embargá) 3.kartely predávajúcich al. kupujúcich(OPEC,Medz.dohoda o cukre) 4.ostatné netarifné prekážky obchodu (technické…) 5.finančné limity(kontroly výmeny) 6.obmedzovanie priamych zahr. operácií a investícií ¤ clá: všeobecné druhy daní, kt.sa platia za tovar prepravovaný cez hranice s cieľom chrániť trh al.ako prostriedok fiškál.politiky štátu; z obchodno-polit.hľadiska: autonómne,zmluvné ; podľa účelu: fiškálne,protekcionistické (prohibitívne,antidumpingové,preferenčné,diferenčné,výchovné,kompenzačné),odvetné,negociačné ; podľa smeru pohybu tovarov:dovozné,vývozné, tranzitné; podľa výpočtu col.sadzieb:špecifické,hodnotové,diferencované,kombinované, pohyblivé ¤ vývozné subvencie:prostriedky poskytované spravidla štátom s cieľom podporiť rast exportnej výkonnosti a označované ako exportné prémie,dotácie,vývozné bonusy…;domáci výrobcovia ich dostávajú na zvýšenie konkurenč.schopnosti prostredníctvom nižšie zúročiteľných pôžičiek al.formou daňových úľav ¤ kvóty a embargá:cieľavedomé ohraničovanie množstva tovarov istej komoditnej skupiny al. podielu urč.tovaru na trhu ¤ kartely:cieľ-koordinácia cenovej politiky al.objemov realizovných na trhoch spoločného záujmu ¤ netarif.prekážky:administrat.zdržaniapri udeľov.dovoz.povolení,stanovovanie certifikátov na dováž.výrobky,technické predpisy,testovacie procedúry,podporné program

¤ finančné limity:kontroly výmeny devíz ¤ obmedzovanie priamych zahr.investícií: obmedz.aktivít zahr.fy

 

46.Európska únia

15 štátov; skladá sa: ESpre uhlie a oceľ(EZVO),ESpre jadrovú energiu(EURATOM), ES ¤ integračný proces riadi: Eparlament(členovia dú volený vo všeob.parlam.voľbách), Erada(tvorená šéfami vlád a predsedom komisie),Rada ministrov,Ekomisia(výkonný orgán s právom legislatívnej iniciatívy),Súdny dvor(dodržiavanie práva EU),Dvor auditorov(finančné záležitosti) ¤ EU-vytvorením spoločného trhu,hosp.a menovej únie a realizáciou spoločnej politiky podporovať rozvoj eka.aktivít,vyrovnaný rast bez inflácie, s ohľadom na živoťné prostredie,vysoký stupeň efektívnosti hospodárstva,vysoká úroveň zamestnanosti a soc.ochrany,rast bez inflácie,zvyšovanie život.úrovne členských štátov ¤ obchodná politika EU:najliberálnejšia tam,kde je konkurencieschopnosť vlast.výrobkov najvyššia; diferenciácia medzi 3 skupinami krajín: 1.skupina-priemyselne vyspelé štáty a krajiny,kt.sú členmi Svet.obchod.organizácie(WTO) ; 2.skupina-rozvojové krajiny, EU im poskytuje doložku najvyšších výhod,preferenčné dohody; vzáj.vzťahy sa rozvíjajú na zákl. 4.lomskej konferencie(3 časti: finančná pomoc EU,obchodné preferencie EU-Stabex,Sysmin,rozvojová spolupráca); 3.skupina-bývalé socialistické štáty

36.Burzy a burzové podnikanie

Finančný trh-funkcia:proces distribúcie peňazí ¤ burza:inštitúcia jeho fungovania ¤ čiastkové finan.trhy: 1.peňažný-stretáva sa SaD po krátkodobom kapitáli založenom na princípe úverových vzťahov ; nástroje: zmenky,pokladnič.poukážky,depozitné certifikáty, vkladové listy 2.kapitálový-SaD po dlhodobom kapitáli ; nástroje: akcie,dlhopisy 3.devízový-SaD zahr.platob.prostriedkov, najmä národných mien (USD,DEM, JPY,CHF) 4.trh drahých kovov-už stráca na význame ¤ predmet burz.obchodov:dlhodobé,ľahko prevoditeľ. CP a niekt.krátkodob.nástroje peňaž.trhu-->akcie,dlhopisy,depozitné certifikáty,štátne pokladničné poukážky,podielové listy,deriváty ¤ BURZA:sprostredkúva SaD finanč.zdrojov len prostredníctvom ľahko prevoditeľ.CP(trh CP môže fungovať bez burzy,ale burza nie bez trhu CP) ¤ primárny trh-čistý kapitál.tok ; sekundárny trh-staré CP ¤ burzové obchody:1.promptný obchod-predmet zmluvy musí byť dodaný a zaplatený v čase(napr-T+3) 2.termínový špekulačný obchod-záväzok predávajúceho dodať a kupujúceho zaplatiť predmet zmluvy v určenom termíne v budúcnosti za cenu dohodnutú v súčasnosti ¤ účastníci burz. trhu: členovia v pozícii: market-maker(samostatne určuje ceny SaD,obchoduje na vlast.meno a vlast.účet), broker(reaguje na ceny market-makerov,

obchoduje na vlast.meno a cudzí účet) ; investori do CP: banky, investič. spoločnosti, podiel.fondy,penzijné fondy, poisťovacie spoloč.¤ svet.burzy: a)s komoditami-Chicago(CBOT,CME),N.Y.(NYMEX, NYCSCE, COMEX,),Londýn(LME,LCE,IPE) b)s CP -NYSE,LSE,TSE