Stockholme 14. júla 1967

Zmluvné strany vedené prianím prispieť k lepšiemu porozumeniu a spolupráci medzi štátmi na ich vzájomný prospech a na základe rešpektovania ich zvrchovanosti a rovnosti, prajúc si podnietiť tvorivú činnosť podporou ochrany duševného vlastníctva v celom svete, prajúc si modernizovať a zdokonaliť správu únií zriadených v oblasti ochrany priemyslového vlastníctva a ochrany literárnych a umeleckých diel, pri plnom rešpektovaní samostatnosti každej z únií dohodli sa takto:

Zriadenie organizácie

Týmto Dohovorom sa zriaďuje Svetová organizácia duševného vlastníctva.

Pojmy

V tomto Dohovore sa rozumie:

i) "Organizáciou" Svetová organizácia duševného vlastníctva;

ii) "Medzinárodným úradom" Medzinárodný úrad duševného vlastníctva;

iii) "Parížskym dohovorom" Dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva, podpísaný 20. marca 1883, včítane všetkých jeho revidovaných znení;

iv) "Bernským dohovorom" Dohovor na ochranu literárnych a umeleckých diel, podpísaný 9. septembra 1886, včítane všetkých jeho revidovaných znení;

v) "Parížskou úniou" Medzinárodná únia utvorená Parížskym dohovorom;

vi) "Bernskou úniou" Medzinárodná únia utvorená Bernským dohovorom;

vii) "úniami" Parížska únia Osobitná únia a osobitné dohody zriadené v spojitosti s touto úniou, Bernská únia, ako aj všetky medzinárodné záväzky smerujúce k podpore ochrany duševného vlastníctva, ktorých správu zabezpečuje Organizácia podľa článku 4 iii);

viii) "duševným vlastníctvom" práva

- k literárnym, umeleckým a vedeckým dielam,

- k výkonu výkonných umelcov, zvukovým záznamom a rozhlasovému vysielaniu,

- k vynálezom zo všetkých oblastí ľudskej činnosti,

- k vedeckým objavom,

- k priemyslovým vzorom a modelom,

- k továrenským, obchodným známkam a známkam služieb, ako aj k obchodným menám a obchodným názvom,

- na ochranu proti nekalej súťaži a všetky ostatné práva vzťahujúce sa na duševnú činnosť v priemyslovej, vedeckej, literárnej a umeleckej oblasti.

Cieľ organizácie

Cieľom Organizácie je:

i) podporovať ochranu duševného vlastníctva v celom svete spoluprácou medzi štátmi v účelnej súčinnosti s ostatnými medzinárodnými organizáciami;

ii) zabezpečiť správnu spoluprácu medzi úniami.

Úlohy

Na dosiahnutie cieľa uvedeného v článku 3 Organizácia prostredníctvom svojich príslušných orgánov a s výhradou právomoci každej z únií:

i) podporuje prijatie opatrení určených na zdokonalenie ochrany duševného vlastníctva v celom svete a na zosúladenie národných zákonodarstiev v tejto oblasti;

ii) zabezpečuje správne služby pre Parížsku úniu, pre osobitné únie zriadené v spojitosti s touto úniou a pre Bernskú úniu;

iii) môže prevziať správu, ktorá zahŕňa uskutočnenie akéhokoľvek medzinárodného záväzku smerujúceho k podpore ochrany duševného vlastníctva alebo sa na takejto správe zúčastňovať;

iv) podnecuje uzavieranie medzinárodných záväzkov smerujúcich k podpore ochrany duševného vlastníctva;

v) ponúka svoju spoluprácu štátom požadujúcim právnu a technickú pomoc v oblasti duševného vlastníctva;

vi) zhromažďuje a rozširuje informácie o ochrane duševného vlastníctva, vykonáva a podporuje štúdiá v tejto oblasti a uverejňuje ich výsledky;

vii) zabezpečuje služby uľahčujúce medzinárodnú ochranu duševného vlastníctva a v prípade potreby vykonáva príslušné zápisy a uverejňuje údaje týkajúce sa týchto zápisov;

viii) vykonáva všetky ostatné vhodné opatrenia.

Členstvo

1. Členom Organizácie sa môže stať každý štát, ktorý je členom niektorej z únií uvedených v článku 2 vii).

2. Členom Organizácie sa môže stať aj ten štát, ktorý nie je členom žiadnej z únií, za podmienky, že

i) je členom Organizácie Spojených národov, niektorej odbornej organizácie pridruženej k Organizácii Spojených alebo Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu alebo je účastníkom štatútu Medzinárodného súdneho dvora, alebo

ii) bol pozvaný Valným zhromaždením, aby sa stal účastníkom tohto Dohovoru.

Valné zhromaždenie

1. a) Zriaďuje sa Valné zhromaždenie zložené zo štátov zúčastnených na tomto Dohovore, ktoré sú členmi aspoň jednej z únií.

b) Vládu každého členského štátu zastupuje delegát, ktorého môžu sprevádzať jeho zástupcovia, poradcovia a experti.

c) Výdavky každej delegácie uhrádza vláda, ktorá ju vymenovala.

2. Valné zhromaždenie

i) vymenúva na návrh Koordinačného výboru generálneho riaditeľa;

ii) prerokúva a schvaľuje správy generálneho riaditeľa týkajúce sa Organizácie a dáva mu všetky potrebné pokyny;

iii) prerokúva a schvaľuje správy a činnosť Koordinačného výboru a dáva mu pokyny;

iv) schvaľuje dvojročný rozpočet spoločných výdavkov únií;

v) schvaľuje opatrenia navrhované generálnym riaditeľom a týkajúce sa uskutočnenia medzinárodných záväzkov uvedených v článku 4 iii);

vi) schvaľuje finančný poriadok Organizácie;

vii) určuje pracovné jazyky Sekretariátu so zreteľom na prax Spojených národov;

viii) pozýva štáty uvedené v článku 5 ods. 2 ii), aby sa stali účastníkmi tohto Dohovoru;

ix) rozhoduje, ktoré nečlenské štáty Organizácie a ktoré medzivládne a medzinárodné nevládne organizácie môžu mať prístup na jeho zasadania ako pozorovatelia;

x) plní ďalšie potrebné úlohy v rámci tohto Dohovoru.

3. a) Každý štát, či je členom jednej alebo viacerých únií, má vo Valnom zhromaždení jeden hlas.

b) Polovica členských štátov Valného zhromaždenia tvorí kvórum.

c) Bez ujmy ustanovenia písmena b), ak počet štátov zastúpených na zasadaní je nižší než polovica členských štátov Valného zhromaždenia, ale vyšší ako ich tretina alebo sa rovná tretine, môže sa Valné zhromaždenie uznášať; jeho rozhodnutia však, s výnimkou tých, ktoré sa týkajú jeho vlastných procedurálnych otázok, nadobúdajú účinnosť, len ak sú splnené ďalej uvedené podmienky. Medzinárodný úrad oznámi také rozhodnutia členským štátom Valného zhromaždenia, ktoré neboli zastúpené, a vyzve ich, aby v lehote troch mesiacov od tohto oznámenia písomne vyjadrili svoj hlas alebo absenciu. Ak v čase uplynutia tejto lehoty je počet štátov, ktoré takto vyjadrili svoj hlas alebo absenciu, aspoň rovnaký ako počet štátov, ktoré chýbali na dosiahnutie kvóra na zasadaní, stanú sa uvedené rozhodnutia vykonateľné za predpokladu, že sa súčasne dosahuje aj potrebná väčšina.

d) S výhradou ustanovení písmena e) a f) vyžaduje rozhodnutie Valného zhromaždenia väčšinu dvoch tretín odovzdaných hlasov.

e) Schválenie opatrení týkajúcich sa správy medzinárodných záväzkov uvedených v článku 4 iii) vyžaduje väčšinu troch štvrtín odovzdaných hlasov.

f) Schválenie Dohody s Organizáciou Spojených národov v súlade s ustanovením článkov 57 a 63 Charty Spojených národov vyžaduje väčšinu deviatich desatín odovzdaných hlasov.

g) Vymenovanie generálneho riaditeľa [odsek 2 i)], schválenie opatrení navrhovaných generálnym riaditeľom týkajúcich sa správy medzinárodných záväzkov [odsek 2 v)] a zmena sídla (článok 10) vyžadujú potrebnú väčšinu nielen vo Valnom zhromaždení, ale aj v Zhromaždení Parížskej únie a v Zhromaždení Bernskej únie.

h) Absencia sa nepovažuje za hlas.

i) Jeden delegát môže zastupovať iba jeden štát a iba v jeho mene hlasovať.

4. a) Valné zhromaždenie sa schádza raz za dva roky na riadnom zasadaní, ktoré zvoláva generálny riaditeľ.

b) Valné zhromaždenie sa schádza na mimoriadnom zasadaní, ktoré zvoláva generálny riaditeľ na žiadosť Koordinačného výboru alebo na žiadosť štvrtiny členských štátov Valného zhromaždenia.

c) Zasadania sa konajú v sídle Organizácie.

5. Štáty zúčastnené na tomto Dohovore, ktoré nie sú členmi žiadnej z únií, majú prístup na zasadanie Valného zhromaždenia ako pozorovatelia.

6. Valné zhromaždenie sa uznáša na svojom rokovacom poriadku.

Konferencia

1. a) Zriaďuje sa Konferencia zložená zo štátov zúčastnených na tomto Dohovore, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členmi niektorej z únií.

b) Vládu každého štátu zastupuje jeden delegát, ktorého môžu sprevádzať jeho zástupcovia, poradcovia a experti.

c) Výdavky každej delegácie uhrádza vláda, ktorá ju vymenovala.

2. Konferencia:

i) prerokúva otázky všeobecného záujmu v oblasti duševného vlastníctva a k týmto otázkam môže prijímať odporúčania pri rešpektovaní právomoci a samostatnosti únií;

ii) schvaľuje dvojročný rozpočet Konferencie;

iii) vypracúva v medziach tohto rozpočtu dvojročný program právnej a technickej pomoci;

iv) schvaľuje zmeny tohto Dohovoru podľa postupu určeného v článku 17;

v) rozhoduje, ktoré nečlenské štáty Organizácie a ktoré medzivládne a medzinárodné nevládne organizácie môžu mať prístup na jej zasadanie ako pozorovatelia;

vi) plní ďalšie potrebné úlohy v rámci tohto Dohovoru.

3. a) Každý členský štát má v Konferencii jeden hlas.

b) Tretina členských štátov tvorí kvórum.

c) S výhradou ustanovenia článku 17 vyžaduje rozhodnutie Konferencie väčšinu dvoch tretín odovzdaných hlasov.

d) Výška príspevkov štátov zúčastnených na tomto Dohovore, ktoré nie sú členmi žiadnej z únií, sa určí hlasovaním, na ktorom majú právo sa zúčastniť len delegáti týchto štátov.

e) Absencia sa nepovažuje za hlas.

f) Jeden delegát môže zastupovať iba jeden štát a iba v jeho mene hlasovať.

4. a) Konferencia sa schádza na riadnom zasadaní zvolávanom generálnym riaditeľom, ktoré sa koná v rovnakom čase a mieste ako Valné zhromaždenie.

b) Konferencia sa schádza na mimoriadnom zasadaní, ktoré zvoláva generálny riaditeľ na žiadosť väčšiny členských štátov.

5. Konferencia sa uznáša na svojom rokovacom poriadku.

Koordinačný výbor

1. a) Zriaďuje sa Koordinačný výbor zložený zo štátov zúčastnených na tomto Dohovore, ktoré sú členmi Výkonného výboru Parížskej únie a Výkonného výboru Bernskej únie alebo oboch týchto výkonných výborov. Ak však niektorý z týchto výkonných výborov má viac než štvrtinu členských krajín Zhromaždení, ktoré ho zvolili, určí tento Výkonný výbor zo svojich členov tie štáty, ktoré budú členmi Koordinačného výboru, a to tak, aby ich počet neprevyšoval uvedenú štvrtinu, s tým, že krajina, na území ktorej má Organizácia sídlo, sa do tejto štvrtiny nepočíta.

b) Vládu každého členského štátu Koordinačného výboru zastupuje jeden delegát, ktorého môžu sprevádzať jeho zástupcovia, poradcovia a experti.

c) Ak Koordinačný výbor prerokúva buď otázky priamo sa týkajúce programu alebo rozpočtu Konferencie a jej programu rokovania, alebo návrhy zmien tohto Dohovoru, ktoré by mohli mať vplyv na práva alebo záväzky štátov zúčastnených na tomto Dohovore, ktoré nie sú členmi žiadnej z únií, zúčastní sa štvrtina týchto štátov zasadania Koordinačného výboru s rovnakými právami ako členovia tohto výboru. Konferencia volí na každom svojom riadnom zasadaní štáty, ktoré sa majú na takých zasadaniach zúčastniť.

d) Výdavky každej delegácie uhrádza vláda, ktorá ju vymenovala.

2. Ak si ostatné únie spravované Organizáciou prajú byť ako také zastúpené v Koordinačnom výbore, musia byť ich predstavitelia určení z členských štátov Koordinačného výboru.

3. Koordinačný výbor:

i) dáva orgánom únií, Valnému zhromaždeniu, Konferencii a generálnemu riaditeľovi svoje vyjadrenia k všetkým správnym a finančným otázkam a k všetkým ostatným otázkam predstavujúcim spoločný záujem buď dvoch, alebo viacerých únií, alebo jednej, alebo niekoľkých únií a Organizácie, a najmä k rozpočtu spoločných výdavkov únií;

ii) pripravuje návrh programu rokovania Valného zhromaždenia;

iii) pripravuje návrh programu rokovania a návrhy programu a rozpočtu Konferencie;

iv) zrušený;

v) ak uplynie funkčné obdobie generálneho riaditeľa alebo ak sa toto miesto uvoľní, navrhne Valnému zhromaždeniu meno kandidáta na toto miesto; ak Valné zhromaždenie nevymenuje navrhnutého kandidáta, navrhne Koordinačný výbor iného kandidáta; tento postup sa opakuje, kým Valné zhromaždenie nevymenuje posledného navrhnutého kandidáta;

vi) ak sa uvoľní miesto generálneho riaditeľa medzi dvoma zasadaniami Valného zhromaždenia, vymenuje úradujúceho generálneho riaditeľa na obdobie, kým sa nový generálny riaditeľ ujme svojej funkcie;

vii) plní ďalšie úlohy, ktoré mu boli zverené v rámci tohto Dohovoru.

4. a) Koordinačný výbor sa schádza raz za rok na riadnom zasadaní, ktoré zvoláva generálny riaditeľ. Spravidla sa schádza v sídle Organizácie.

b) Koordinačný výbor sa schádza na mimoriadnom zasadaní, ktoré zvoláva generálny riaditeľ buď z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť predsedu alebo štvrtiny členov Koordinačného výboru.

5. a) Každý štát, bez ohľadu na to, či je členom jedného z oboch výkonných výborov uvedených v odseku 1 alebo oboch výborov, má v Koordinačnom výbore jeden hlas.

b) Polovica členov Koordinačného výboru tvorí kvórum.

c) Jeden delegát môže zastupovať iba jeden štát a iba v jeho mene hlasovať.

6. a) Koordinačný výbor vyjadruje svoje stanoviská a rozhoduje prostou väčšinou odovzdaných hlasov. Absencia sa nepovažuje za hlas.

b) Aj keď bola dosiahnutá prostá väčšina, môže každý člen Koordinačného výboru ihneď po hlasovaní žiadať, aby odovzdané hlasy boli sčítané týmto zvláštnym spôsobom: Pripravia sa dva oddelené zoznamy, v ktorých sa uvedú mená členských štátov Výkonného výboru Parížskej únie a mená členských štátov Výkonného výboru Bernskej únie; hlas každého štátu sa vyznačí pri jeho mene v každom zozname, kde je toto meno uvedené. Ak toto zvláštne sčítanie ukáže, že prostá väčšina sa nedosiahla v oboch týchto zoznamoch, nepovažuje sa príslušný návrh za prijatý.

7. Každý členský štát Organizácie, ktorý nie je členom Koordinačného výboru, môže byť zastúpený na schôdzach tohto výboru svojimi pozorovateľmi, ktorí majú právo zúčastniť sa na rokovaní, ale bez práva hlasovať.

8. Koordinačný výbor sa uznáša na svojom rokovacom poriadku.

Medzinárodný úrad

1. Medzinárodný úrad je sekretariátom Organizácie.

2. Medzinárodný úrad riadi generálny riaditeľ s dvoma alebo viacerými námestníkmi generálneho riaditeľa.

3. Generálny riaditeľ sa vymenúva na určené obdobie, ktoré nesmie byť kratšie ako šesť rokov. Môže byť znovu vymenovaný na určené obdobia. Trvanie prvého a prípadných ďalších období, ako aj všetky ostatné podmienky jeho vymenovania určí Valné zhromaždenie.

4. a) Generálny riaditeľ je najvyšším úradníkom Organizácie.

b) Zastupuje Organizáciu.

c) Zodpovedá Valnému zhromaždeniu a spravuje sa jeho pokynmi vo vnútorných i vonkajších veciach Organizácie.

5. Generálny riaditeľ pripravuje návrhy rozpočtu a programu, ako aj periodické správy o činnosti. Predkladá ich vládam zainteresovaných štátov, ako aj príslušným orgánom únií a Organizácie.

6. Generálny riaditeľ a ním určení pracovníci sa zúčastňujú bez hlasovacieho práva na všetkých schôdzach Valného zhromaždenia, Konferencie, Koordinačného výboru, ako aj všetkých ostatných výborov alebo pracovných skupín. Generálny riaditeľ alebo ním určený pracovník je z úradnej povinnosti sekretárom týchto orgánov.

7. Generálny riaditeľ vymenúva pracovníkov nevyhnutných pre dobrý chod Medzinárodného úradu. Vymenúva námestníkov generálneho riaditeľa po schválení Koordinačným výborom. Pracovné podmienky určuje pracovný poriadok, ktorý schvaľuje Koordinačný výbor na návrh generálneho riaditeľa. Pri výbere pracovníkov a pri určení ich pracovných podmienok sa musí brať prvoradý zreteľ na nevyhnutnosť zabezpečiť služby pracovníkov nanajvýš kvalifikovaných z hľadiska ich výkonnosti, odbornosti a bezúhonnosti. Patričnú pozornosť treba venovať tomu, aby sa výber pracovníkov uskutočňoval na čo najširšom zemepisnom základe.

8. Funkcie generálneho riaditeľa a pracovníkov Medzinárodného úradu sú prísne medzinárodnej povahy. Pri výkone svojich funkcií nesmú vyžadovať alebo prijímať pokyny žiadnej vlády ani orgánu stojaceho mimo Organizáciu. Musia sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo poškodiť ich postavenie medzinárodných úradníkov. Každý členský štát sa zaväzuje rešpektovať výlučne medzinárodnú povahu funkcií generálneho riaditeľa a pracovníkov Medzinárodného úradu a nesnažiť sa ich pri výkone týchto funkcií ovplyvňovať.

Sídlo

1. Sídlom Organizácie je Ženeva.

2. O zmene sídla sa môže rozhodnúť za podmienok uvedených v článku 6 ods. 3 písm. d) a g).

Finančné otázky

1. Organizácia má dva oddelené rozpočty: rozpočet spoločných výdavkov únií a rozpočet Konferencie.

2. a) Rozpočet spoločných výdavkov únií obsahuje rozvrhov výdavkov, ktoré predstavujú záujem niekoľkých únií;

b) Tento rozpočet je financovaný z týchto zdrojov:

i) príspevky únií, pričom výšku príspevku každej únie určí Zhromaždenie tejto únie so zreteľom na mieru, v akej sa spoločné výdavky realizujú v záujme danej únie;

ii) poplatky a sumy za služby poskytované Medzinárodným úradom, ktoré nemajú priamy vzťah k niektorej z únií alebo ktoré sa nevyberajú za služby poskytované Medzinárodným úradom v oblasti právnej a technickej pomoci;

iii) výnos predaja publikácií Medzinárodného úradu, ktoré sa netýkajú priamo niektorej z únií a poplatky za tieto publikácie;

iv) dary, odkazy a subvencie poskytnuté Organizácii, s výnimkou tých, ktoré uvádza odsek 3 písm. b) iv);

v) nájomné, úroky a rôzne ostatné príjmy Organizácie.

3. a) Rozpočet Konferencie obsahuje rozvrh výdavkov na zasadanie Konferencie a na program právnej a technickej pomoci.

b) Tento rozpočet je financovaný z týchto zdrojov:

i) príspevky štátov zúčastnených na tomto Dohovore, ktoré nie sú členmi žiadnej z únií;

ii) sumy prípadne poskytnuté na tento rozpočet úniami s tým, že výšku sumy danej úniou k dispozícii určí Zhromaždenie tejto únie a že žiadna únia nie je povinná do tohto rozpočtu prispievať;

iii) sumy za služby poskytované Medzinárodným úradom v oblasti právnej a technickej pomoci;

iv) dary, odkazy a subvencie poskytnuté Organizácii na účely uvedené pod písmenom a).

4. a) Aby sa mohla určiť výška príspevku do rozpočtu Konferencie, je každý štát zúčastnený na tomto Dohovore, ktorý nie je členom žiadnej z únií, zaradený do určitej triedy a platí ročné príspevky podľa takto určeného počtu jednotiek:

Trieda A ... 10

Trieda B ... 3

Trieda C ... 1.

b) Každý z týchto štátov označí súčasne s opatrením podľa článku 14 ods. 1 triedu, do ktorej si praje byť zaradený. Triedu môže zmeniť. Ak si štát zvolí nižšiu triedu, musí to oznámiť na riadnom zasadaní Konferencie. Takáto zmena nadobúda účinnosť začiatkom kalendárneho roka nasledujúceho po tomto zasadaní.

c) Ročný príspevok každého z týchto štátov tvorí suma, ktorá je v takom pomere k celkovej sume príspevkov všetkých týchto štátov do rozpočtu Konferencie, v akom je počet jednotiek triedy, do ktorej je štát zaradený, k celkovému počtu jednotiek všetkých týchto štátov.

d) Príspevky sú splatné 1. januára každého roka.

e) Ak rozpočet nie je schválený pred začiatkom nového finančného obdobia, prevedie sa rozpočet z predchádzajúceho roka, a to spôsobom určeným finančným poriadkom.

5. Štát zúčastnený na tomto Dohovore, ktorý nie je členom žiadnej z únií a ktorý je v omeškaní s platením svojich príspevkov podľa ustanovení tohto článku, ako aj štát zúčastňujúci sa na tomto Dohovore, ktorý je členom niektorej z únií a ktorý je v omeškaní s platením svojich príspevkov z titulu tejto únie, nemôže vykonávať svoje hlasovacie právo v žiadnom z orgánov Organizácie, ktorých je členom, ak sa výška jeho nedoplatkov rovná alebo ak presahuje sumu dlžných príspevkov za uplynulé plné dva roky. Takému štátu sa však môže dovoliť, aby pokračoval vo výkone hlasovacieho práva v danom orgáne po čas, po ktorý je podľa názoru tohto orgánu omeškanie spôsobené výnimočnými a nevyhnutnými okolnosťami.

6. Výšku poplatkov a súm za služby poskytované Medzinárodným úradom v oblasti právnej a technickej pomoci určí generálny riaditeľ, ktorý o tom podá správu Koordinačnému výboru.

7. Organizácia môže so súhlasom Koordinačného výboru prijímať dary, odkazy a subvencie priamo od vlád, verejných alebo súkromných inštitúcií, združení alebo súkromných osôb.

8. a) Organizácia má prevádzkový fond utvorený jednorazovou platbou únií a každého štátu zúčastňujúceho sa na tomto Dohovore, ktorý nie je členom žiadnej z únií. Ak sa tento fond stane nedostatočným, rozhodne sa o jeho zvýšení.

b) O výške jednorazovej platby každej únie a o jej prípadnej účasti na zvýšení rozhoduje Zhromaždenie únie.

c) Výška jednorazovej platby každého štátu zúčastňujúceho sa na tomto Dohovore, ktorý nie je členom žiadnej z únií a jeho účasť na zvýšení sú úmerné príspevku tohto štátu za bežný rok, v ktorom sa fond zriaďuje alebo sa rozhoduje o jeho zvýšení. Pomernú výšku a spôsob platby určí Konferencia na návrh generálneho riaditeľa a po vyjadrení Koordinačného výboru.

9. a) Po dohode o sídle uzavretej so štátom, na území ktorého má Organizácia svoje sídlo, sa určí, že tento štát poskytuje preddavky, ak prevádzkový fond nedostačuje. Výška týchto preddavkov a podmienky, za ktorých sa poskytujú, sú v každom jednotlivom prípade predmetom samostatných dohôd medzi takým štátom a Organizáciou. Po dobu svojho záväzku poskytovať preddavky má tento štát ex officio miesto v Koordinačnom výbore.

b) Tak štát uvedený pod písmenom a), ako aj Organizácia majú právo písomným oznámením vypovedať záväzok poskytovať preddavky. Výpoveď nadobúda účinnosť tri roky po uplynutí roka, v ktorom bola oznámená.

10. Revízie účtov vykonávajú spôsobom určeným finančným poriadkom jeden alebo viaceré členské štáty alebo externí revízori, ktorých určuje s ich súhlasom Valné zhromaždenie.

Právna spôsobilosť; výsady a imunity

1. Organizácia má na území každého členského štátu v súlade s jeho zákonmi právnu spôsobilosť potrebnú na dosiahnutie svojich cieľov a na výkon svojich funkcií.

2. Organizácia uzaviera dohodu o sídle so Švajčiarskou konfederáciou a s každým ďalším štátom, kam by mohlo byť v budúcnosti prenesené sídlo.

3. Organizácia môže uzavierať dvojstranné alebo mnohostranné dohody s ostatnými členskými štátmi, aby zabezpečila sebe, svojim úradníkom i predstaviteľom všetkých členských štátov výhody a imunity potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a na výkon svojich funkcií.

4. Generálny riaditeľ môže prerokúvať a po schválení Koordinačným výborom uzavierať a podpisovať v mene Organizácie dohody uvedené v odseku 2 a 3.

Vzťahy k iným organizáciám

1. Organizácia utvára tam, kde to považuje za vhodné, pracovné vzťahy k iným medzivládnym organizáciám a spolupracuje s nimi. Každú takúto všeobecnú dohodu s týmito organizáciami uzaviera generálny riaditeľ po schválení Koordinačným výborom.

2. V otázkach spadajúcich do jej právomoci môže Organizácia robiť vhodné opatrenia o konzultáciách a spolupráci s medzinárodnými nevládnymi organizáciami, a s výhradou schválenia, zainteresovanými vládami aj s národnými vládnymi alebo nevládnymi organizáciami. Tieto opatrenia robí generálny riaditeľ po schválení Koordinačným výborom.

účastníkmi Dohovoru

1. Štáty uvedené v článku 5 sa môžu stať účastníkmi tohto Dohovoru a členmi Organizácie

i) podpisom bez výhrady ratifikácie alebo

ii) podpisom s výhradou ratifikácie, po ktorom nasleduje uloženie ratifikačných listín, alebo

iii) uložením listín o prístupe.

2. Bez ohľadu na ktorékoľvek iné ustanovenie tohto Dohovoru sa môže štát, ktorý je účastníkom Parížskeho dohovoru, Bernského dohovoru alebo oboch týchto dohovorov, stať účastníkom tohto Dohovoru, len ak súčasne alebo vopred ratifikuje alebo pristúpi buď ku Stockholmskému zneniu Parížskeho dohovoru v jeho celku alebo s obmedzením podľa článku 20 ods. 1 písm. b) i) tohto znenia, alebo ku Stockholmskému zneniu Bernského dohovoru v jeho celku alebo s obmedzením podľa článku 28 ods. 1 písm. b) i) tohto znenia.

3. Ratifikačné listiny alebo listiny o prístupe sa ukladajú u generálneho riaditeľa.

Nadobudnutie platnosti Dohovoru

1. Tento Dohovor nadobudne platnosť tri mesiace po tom, čo desať členských štátov Parížskej únie a sedem členských štátov Bernskej únie urobilo opatrenia podľa článku 14 ods. 1, pričom štát, ktorý je členom oboch únií, sa ráta v obidvoch skupinách. Týmto dňom nadobudne tento Dohovor platnosť aj pre štáty, ktoré nie sú členmi ani jednej únie, a ktoré tri mesiace alebo dlhšie pred týmto dňom urobili opatrenie podľa článku 14 ods. 1.

2. Pre každý ďalší štát nadobudne tento Dohovor platnosť tri mesiace po dni, keď tento štát urobil opatrenie podľa článku 14 ods. 1.

Výhrady

Výhrady k tomuto Dohovoru nie sú prípustné.

Zmeny

1. Zmeny tohto Dohovoru môže navrhnúť každý členský štát, Koordinačný výbor alebo generálny riaditeľ. Návrhy zmien oznámi generálny riaditeľ členským štátom najmenej šesť mesiacov pred ich predložením Konferencii na prerokovanie.

2. Zmeny schvaľuje Konferencia. Ak ide o zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na práva a záväzky štátov zúčastňujúcich sa na tomto Dohovore, ktoré nie sú členmi žiadnej únie, zúčastnia sa aj tieto štáty na hlasovaní. O všetkých ostatných návrhoch zmien hlasujú iba štáty zúčastňujúce sa na tomto Dohovore, ktoré sú členmi aspoň jednej z únií. Zmeny sa schvaľujú prostou väčšinou odovzdaných hlasov s tým, že Konferencia hlasuje len o návrhoch zmien už predtým schválených Zhromaždením Parížskej únie a Zhromaždením Bernskej únie podľa pravidiel používaných pre zmeny správnych ustanovení ich príslušných dohovorov.

3. Zmena nadobúda platnosť mesiac po tom, čo generálny riaditeľ dostal písomné oznámenie o jej prijatí uskutočnenom predpísaným ústavným postupom od troch štvrtín štátov, ktoré boli členmi Organizácie a mali právo hlasovať o zmene navrhnutej podľa ustanovenia odseku 2 v okamihu, keď táto zmena bola schválená Konferenciou. Takto prijatá zmena zaväzuje všetky štáty, ktoré sú členmi Organizácie v okamihu, keď zmena nadobudla platnosť, alebo ktoré sa stanú členmi neskôr; zmena, ktorá zvyšuje finančné záväzky členských štátov, zaväzuje však len tie z nich, ktoré oznámili prijatie tejto zmeny.

Výpoveď

1. Každý členský štát môže vypovedať tento Dohovor oznámením zaslaným generálnemu riaditeľovi.

2. Výpoveď nadobúda účinnosť šesť mesiacov po tom, čo generálny riaditeľ dostal oznámenie.

Oznámenie

Generálny riaditeľ oznámi vládam členských krajín:

i) deň nadobudnutia platnosti Dohovoru;

ii) podpisy a uloženie ratifikačných listín alebo listín o prístupe;

iii) prijatie zmien tohto Dohovoru a deň, keď tieto zmeny nadobúdajú platnosť;

iv) výpovede tohto Dohovoru.

Záverečné ustanovenia

1. a) Tento Dohovor je podpísaný v jedinom výtlačku v anglickom, francúzskom, ruskom a španielskom jazyku, pričom všetky tieto znenia sú rovnako autentické; je uložený u švédskej vlády.

b) Tento Dohovor zostáva otvorený na podpis v Stockholme až do 13. januára 1968.

2. Generálny riaditeľ obstará po konzultácii so zainteresovanými vládami oficiálne znenie v talianskom, nemeckom a portugalskom jazyku a v ďalších jazykoch, ktoré môže Konferencia určiť.

3. Generálny riaditeľ odovzdá dva overené odpisy tohto Dohovoru a každej jeho zmeny schválenej Konferenciou vládam členských štátov Parížskej a Bernskej únie, vládam všetkých ostatných štátov, ktoré pristúpia k tomuto Dohovoru a vláde každého ďalšieho štátu, ktorá o to požiada. Odpisy podpísaného znenia Dohovoru odovzdávané vládam overuje švédska vláda.

4. Generálny riaditeľ dá zaregistrovať tento Dohovor v sekretariáte Organizácie Spojených národov.

Prechodné ustanovenia

1. Do času, kým sa prvý generálny riaditeľ ujme svojej funkcie, sa odkazy tohto Dohovoru na Medzinárodný úrad alebo na generálneho riaditeľa považujú za odkazy na Spojené medzinárodné úrady na ochranu priemyslového, literárneho a umeleckého vlastníctva [nazývané tiež Spojené medzinárodné úrady na ochranu duševného vlastníctva (BIRPI)] alebo ich riaditeľa.

2. a) Štáty, ktoré sú členmi niektorej z únií, ale ktoré sa dosiaľ nestali účastníkmi tohto Dohovoru, môžu, ak si to prajú, po dobu piatich rokov od nadobudnutia jeho platnosti vykonávať rovnaké práva, ako keby boli jeho účastníkmi. Štát, ktorý si praje vykonávať uvedené práva, uloží u generálneho riaditeľa príslušné písomné oznámenie, ktoré nadobúda účinnosť doručením. Tieto štáty sa až do uplynutia uvedeného obdobia považujú za členov Valného zhromaždenia a Konferencie.

b) Po uplynutí piatich rokov strácajú tieto štáty hlasovacie právo vo Valnom zhromaždení, Konferencii a Koordinačnom výbore.

c) Len čo sa tieto štáty stanú účastníkmi tohto Dohovoru, môžu opäť vykonávať hlasovacie právo.

3. a) Kým sa všetky členské štáty Parížskej a Bernskej únie nestanú účastníkmi tohto Dohovoru, plní Medzinárodný úrad a generálny riaditeľ aj úlohy pripadajúce Spojeným medzinárodným úradom na ochranu priemyslového, literárneho a umeleckého vlastníctva a ich riaditeľovi.

b) Pracovníci, ktorí sú v uvedených Spojených medzinárodných úradoch ku dňu nadobudnutia platnosti tohto Dohovoru, sa považujú v prechodnom období podľa písmena a) aj za pracovníkov Medzinárodného úradu.

4. a) Len čo sa všetky členské štáty Parížskej únie stanú členmi Organizácie, prechádzajú práva, záväzky a majetok Úradu tejto Únie na Medzinárodný úrad Organizácie.

b) Len čo sa všetky členské štáty Bernskej únie stanú členmi Organizácie, prechádzajú práva, záväzky a majetok Úradu tejto Únie na Medzinárodný úrad Organizácie. Na dôkaz toho riadne splnomocnení zástupcovia podpísali tento Dohovor.

Dané v Stockholme 14. júla 1967.